{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Bardejovský rodák Jozef Grešák patrí k predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny, ktorý venoval celý svoj tvorivý život východnému Slovensku. Na rozdiel od generačných súputníkov sa ako skladateľský autodidakt (ak nerátame do úvahy štúdium u Fraňa Dostalíka) nebál akýchkoľvek experimentov. Kým v začiatkoch sa inšpiroval najmä janáčkovskou poetikou – z tohto obdobia pochádza aj Komorná symfónia ako prvá symfónia z pera slovenského autora, ktorú Grešák skomponoval ako šestnásťročný o celých päť rokov skôr, než Alexander Moyzes svoju 1. symfóniu; alebo zrelá Panychída pre soprán, tenor, miešaný zbor a orchester ako staroslovienske requiem na spôsob Janáčkovej Glagolskej omše. Neskôr mu bol bližší dokonalý komplexný tvar Webernových diel (jedna z najznámejších Grešákových fotografií je jeho podobizeň pri klavíri, na pulte ktorého ležia Webernove Variácie pre klavír op. 27). V <em>Morceau I.</em> a <em>Morceau II.</em> pre husle a klavír je táto Grešáková inšpirácia citeľná azda najviac spomedzi jeho skladieb. Nájdeme tu sústredenú prácu s dvanástimi tónmi, zrkadlenia radu aj motivických útvarov z neho plynúcich, logicky vystavanú fragmentárnu sadzbu a všadeprítomnú expresiu. Zaujímavosťou sú úseky s aproximatívnymi tónovými výškami, ktoré si má interpret sám doplniť podľa logiky naplnenia dodekafonického princípu.</p><br>\n        <em>(Ivan Buffa, in: bulletin Nová slovenská hudba 2014, s. 39 – 40.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                24.03.1972,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Karol Petróczi (vn), Stanislav Zamborský (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}