{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>V miniopere<em> Zuzanka Hraškovie</em>, jednom z diel neobyčajne plodného kompozičného úsilia v posledných rokoch, sa Grešák podujal zhudobniť básnický text známej balady P. O. Hviezdoslava. Z dramaturgického hľadiska to bol krok veľmi šťastný – tento skvost klasickej slovenskej poézie tvorí ideálny podklad pre hudobno-scénické spracovanie: má dostatočný akcent na situáciu, v rovine epicko-naratívnej prenikavo gradujúce napätie s dramatickým vyvrcholením, nesie výraznú etickú myšlienku a stavebne sa priam núka do rúk skladateľovi. Grešák sa dlho pripravoval stvárniť Hviezdoslavovu predlohu a napokon sa jej zmocnil ako zrelý umelec, ktorý nemá v úmysle poslucháča ohromovať samoúčelným novátorčením, ale dôsledne ide za významnou líniou textu. Dielo, rámcované prelúdiom a postlúdiom sólového organu (v novšej verzii sú tieto úseky zverené orchestru), skladateľ obsadil piatimi účinkujúcimi, no zároveň ho koncipoval tak, že vokálne party môže reprodukovať jediná interpretka. Inštrumentácia diela je striedma a nadmieru priezračná. Výrazové ťažisko je položené, prirodzene, do sólového vokálneho partu: jeho melodika vychádza, tak trochu na spôsob Janáčka, z intonácie ľudskej reči, je však v súlade s vývojom baladického príbehu premyslene a účinne vokalizovaná. Malé intervalové kroky v ktorých sa melos pohybuje, pomáhajú zvyšovať napätie situácie; iba na niektorých exponovaných miestach sa línia spevného hlasu a s ňou i celý hudobný tok divoko vzopne, no vzápätí sa opäť vráti do stíšenej dynamiky hladiny, ktorá charakterizuje priebeh celého diela. Azda vrcholným miestom skladby je hudobné stvárnenie Zuzankinho náreku nad matkiným hrobom (podľa autorových slov akási „antiuspávanka“), v ktorom Grešák hlboko načrel do nevyčerpateľnej studnice slovenských ľudových plačiek; úsek rýdzo tonálny a predsa riešený modernými výrazovými prostriedkami, ktorý svojím emocionálnym vyznením nadlho utkvie poslucháčovi v pamäti.</p><br>\n        <em>(Ivan Marton, in: predslov k partitúre. Bratislava : Opus, 1978.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Prelúdium\n                \n                <br>\n\n                Príbeh Zuzanky\n                \n                <br>\n\n                Postlúdium\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                16.01.1975,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Alžbeta Režuchová Mrázová (s), Ferdinand Klinda (org), Slovenská filharmónia, Bystrík Režucha (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}