{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Poéma pre sólové husle je necyklickou sonátou v najširšom zmysle toho výrazu. Pri riešení jej hudobného toku však nejde o konfliktnosť tematického materiálu, ale o akýsi „komentár“ k centrálnej tematickej skupine tónov D-Es-C-H, všeobecne známej ako hudobný anagram Dmitrija Šostakoviča. Tento centrálny motív chce zapojiť mimohudobný symbol do hudobného procesu a tak pôsobiť programovo viacznačne. Okolo uvedeného motívu - symbolu zoskupuje sa diferencovaný tematický materiál, ktorý sa miestami riadi seriálnymi princípmi, inde zas vychádza z diatonicko-chromatickej dikcie a zámerne chce sugerovať banalitu výrazu až do grotesky. Fantazijné a ciacconové postupy vytvárajú formovú kostru diela, ktoré je venované pamiatke veľkého skladateľa našej doby.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby 1979, s. 9 – 10.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                21.02.1979,\n                Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby,\n                Koncertná sieň Československého rozhlasu,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Peter Michalica (vn)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}