{"content":"\n
\n \n O diele:

S osobnosťou A. Moyzesa sa spájajú dve prvenstvá z aspektu vývoja slovenskej hudby v 20. Storočí. Stal sa prvým učiteľom kompozície na Slovensku (na vtedajšej Hudobnej a dramatickej akadémii) a tiež tvorcom prvej slovenskej symfónie. Symfónia č. 1 D dur, op. 4 vznikla ešte počas Moyzesových štúdií v Prahe (1925-30) na konzervatóriu u Otakara Šína v roku 1928, ktorú však revidoval o osem rokov neskôr, kedy už pôsobil v Bratislave a mal za sebou aj Majstrovský kompozičný kurz u Vítězslava Nováka. Prvá symfónia, ktorú Moyzes napísal ako dvadsaťdvaročný, prekvapivo odráža zrelosť v oblasti tektonicko-formového cítenia, brilantnosť v spracovaní tém, ktoré sú výrazom prepojenia postromantického symfonizmu a tanečnosti, obsiahnutej v tradícii slovanského folklóru (vtedy bližšie k dvořákovsko-smetanovskému okruhu). Sú v nej zárodky toho, čo neskôr on a jeho prví žiaci (väčšinou generační druhovia) vo svojej tvorbe doviedli k vytvoreniu štýlového fenoménu – medzivojnovej slovenskej hudobnej moderny.


\n (Zuzana Martináková, in: bulletin Nová slovenská hudba 1996)
\n
\n

\n Časti diela:
\n\n Allegro moderato\n 14' 16''\n
\n\n Adagio\n 10' 30''\n
\n\n Scherzo\n 5' 21''\n
\n\n Finale. Adagio. Allegro con brio\n 11' 07''\n
\n

\n\n

\n

Prvé uvedenie na Slovensku

\n \n \n 11.02.1929,\n Bratislava,\n SK\n\n
Interpreti: Bratislavský symfonický orchester, Oskar Nedbal (dir.)\n
\n\n\n

\n
\n"}