Hudobné centrum v spolupráci s Hudobnou a tanečnou fakultou VŠMU pripravuje prvý diel trojzväzkovej monografie s názvom Krehkosť a monumentálnosť s podtitulom K vzťahu piesne a symfónie v hudbe 19. storočia. Nielen o jej najnovšom titule sme sa zhovárali s poprednou slovenskou hudobnou historičkou ĽUDMILOU MICHALKOVOU, ktorá už 20 rokov pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení.

Ako by ste čitateľom predstavili koncept trilógie?
Jej predmetom je vývoj dvoch ťažiskových umeleckých druhov dominujúcich v hudbe 19. storočia. Názov Krehkosť a monumentálnosť svojou poetickosťou možno prekvapí, ale podľa môjho názoru výborne vystihuje samotnú podstatu piesne a symfónie, ako aj protikladnosť ich vzťahu. Napokon podtitul všetko vysvetľuje. Koncept trilógie vyplynul z charakteru samotnej témy. Bolo pre mňa fascinujúce sledovať dramatický vývoj vzťahu piesne a symfónie smerujúci od ambivalencie cez konvergenciu, symbiózu až k syntéze. Stvárniť uvedené premeny však predpokladalo najskôr prezentovať v kondenzovanom tvare predchádzajúci vývoj obidvoch druhov, ale následne aj dostatok priestoru na intenzívne rozpracovanie spomenutých peripetií. Pojednávať o nich budem aj v kontexte centrálneho estetického sporu o absolútnu a programovú hudbu v nasledujúcom druhom diele trilógie. Ale celý príbeh som zasadila do komentárov k politicko-spoločenským determinantám, filozofickým konceptom, ideovým a umeleckým trendom. V Prológu a Epilógu ponúknem čitateľovi túto panorámu v celej komplexnosti, pričom neustále usilujem o exaktnosť a vyargumentovanú interpretáciu faktov. V nosných kapitolách prvého a tretieho dielu prezentujem osobitým spôsobom spracované curriculum vitae kľúčových umeleckých osobností začiatku a konca sledovanej hudobno-historickej epochy. Franz Schubert a Gustav Mahler v nich vystupujú ako protagonisti na scéne politicko-spoločenského a umeleckého diania v metropole habsburskej monarchie. Cez ich ľudské osudy a kompozičné aktivity môže čitateľ zblízka pozorovať a spoznávať Viedeň Metternicha a biedermeiera či Viedeň počas dvoch fascinujúcich decénií etapy fin de siècle.

Vo svojej prednáškovej a publikačnej činnosti sa koncentrujete na obdobia, ktoré sú z hľadiska repertoárového „mainstreamu“ najfrekventovanejšími – či už z hľadiska koncertnej prevádzky, alebo študijného repertoáru poslucháčov hudobných odborov. Hudba 18. a 19. storočia stále všade výrazne dominuje. Čo vás motivuje k spracovávaniu tejto témy?
Ako ste naznačili, aj pre mňa je prekvapujúca, ba až zarážajúca nerovnováha medzi mierou zastúpenia umeleckých diel tejto epochy v dramaturgii renomovaných symfonických orchestrov a zborov, rozmanitých komorných ansámblov a takou potrebnou erudovanou hudobno-historickou reflexiou 18. a 19. storočia. Vznik trilógie zásadným spôsobom stimulovala absencia takéhoto uchopenia problematiky dejín európskej hudby sledovaného obdobia v našom odbornom prostredí. Som totiž presvedčená, že poznávanie a sprítomňovanie si dejinných udalostí v zmysle Heglovej koncepcie dejín má aj v súčasnosti zásadný význam pre chápanie umeleckých diel. Nakoniec, takýto metodologický prístup som aplikovala aj vo svojej predošlej knihe Kryštalizácia a kulminácia hudobného klasicistického štýlu (HTF VŠMU 2016).

Akého čitateľa chcete osloviť?
Mojou novou monografiou, podobne ako aj uvedenou predchádzajúcou publikáciou primárne pozývam čitateľa k spoznávaniu hudby, jej počúvaniu a premýšľaniu o nej. Je určená laickému milovníkovi hudby i zasvätencovi-odborníkovi. Súčasne chcem v tom najlepšom, kreatívnom slova zmysle provokovať čitateľa k vytváraniu si vlastného názoru. Mojou ambíciou bolo zaujať ho vecným, dramatickým i poetickým rozprávaním príbehu, ktorý sa rozvíja okolo hlavnej témy s neustálym upozorňovaním na najrozmanitejšie kontexty. Som presvedčená, že ich chápanie je predpokladom k porozumeniu textu, v ktorom sa naraz odvíja viacero samostatných dejových línií. Netreba azda osobitne zdôrazňovať, že len kontextuálne a kritické myslenie dáva historickému rozprávaniu zmysel.

Časť vašich odborných textov poznám a zažil som vaše akademické i popularizačné prednášky, ako aj pútavé hovorené odborné slovo o hudbe na koncertoch. Ak by sme sa však vrátili v čase – kde sú počiatky tejto vašej vášnivej túžby sprostredkovávať slovom dotyky s hudbou? Kde ste zaznamenali zásadné impulzy na ceste k tvorivému napĺňaniu svojho poslania?
Rozhodujúcou mierou ma formovalo kultivované a milujúce rodinné prostredie. Tu som získavala zmysel pre základné ľudské hodnoty, ako sú dobro, slušnosť, láska k pravde, potreba poznávania a vzdelania, ako aj úcta k slovu a uvedomovanie si jeho váhy. Tiež som tu rozvíjala schopnosť a potrebu diskutovať, formulovať, prezentovať alebo obhajovať svoj názor zmysluplnou argumentáciou. Otecko bol profesorom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, jej dlhoročným dekanom a napokon sa stal generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pri spoznávaní jeho vedeckej práce som sa postupne naučila ro­zumieť tomu, čo znamená kritické myslenie, rešpekt k faktom a zodpovednosť pri zaobchádzaní s nimi v zmysle ich relevantnej a adekvátnej...

... pokračovanie článku v čísle 01-02/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 20. 02. 2021
x