Pavol Bagin

Pavol Bagin patril k popredným činiteľom slovenského hudobného života, ako dirigent, operný dramaturg, skladateľ a hudobný publicista (medzi jeho najzávažnejšie teoretické vystúpenia patrili referáty o súčasnom stave operného divadelníctva a o modernej opernej tvorbe na Slovensku).

Dirigoval najprv Vysokoškolský umelecký súbor (popri Bystríkovi Režuchovi). Počas svojej profesionálnej kariéry bol najskôr šéfdirigentom Vojenského umeleckého súboru a neskôr riaditeľom Správy umenia na Ministerstve kultúry SSR. Následne zotrval 13 sezón v SND. Pod jeho vedením, ako umeleckého šéfa a dramaturga opery Slovenského národného divadla v Bratislave (1971 – 1983), nadobudla prvá slovenská hudobno-dramatická scéna vysokú reprezentačnú umeleckú a spoločenskú úroveň. Od začiatku 70. rokov, bol Bagin výraznejšie činný aj skladateľsky. Na konte má komorné, orchestrálne i vokálne skladby.

Významná aktivita bola v jeho organizátorskej a riadiacej činnosti. Okrem zastupovania významných funkcií v slovenských a českých hudobných spolkoch a organizáciách, bol i členom Slovenskej hudobnej rady, festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností, redakčnej rady časopisu Hudobný život, umeleckej rady agentúry Slovkoncert, umeleckej rady Slovenského národného divadla a umeleckej rady Slovenskej filharmónie.

"Charakteristickou črtou jeho práce s hudobným materiálom je prepájanie atonálne organizovaných a modálnych štruktúr, čím priznáva svoju väzbu na hudobné dedičstvo nášho národa, odhaľuje jeho melos, čistotu a sviežosť a uchováva jeho priezračnosť a pravdivosť (Sinfonietta slovaca). Je typom introvertného skladateľa, ktorý sa usiluje o skromnosť, jednoduchosť, úprimnú meditatívnu citovosť a pastelovú zvukovosť. Príznačnou črtou jeho skladateľského rukopisu je komornosť, ktorá preniká jeho tvorbou i tam, kde disponuje veľkým orchestrálnym aparátom. Bagin sa dobre pohybuje na pôde miniatúr, ktoré vďaka zvukovej striedmosti pôsobia ako melancholické sebareflexie, zrieka sa rafinovaných zvukových efektov. Popri melanchólii počujeme aj úsmevnú hyperbolu, grotesku alebo rozhodné gesto. Jeho skladby sú krehké, pričom svojou povahou sú výrazne inštrumentálne, nadchýnajú sa pre farbu, ktorá pri svojej sýtosti je svieža, decentná, transparentná."

(LABORECKÝ, Jozef: Pavol Bagin. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 25.)