Medzi odchovancov kompozičnej triedy Jozefa Podprockého patria mnohí uspešní skladatelia, ako napr. Peter Breiner, Iris Szeghy, Norbert Bodnár, Alexander Mihalič, Jana Kmiťová, Ivan Buffa, Peter Duchnický a i.
"Podprocký vo svojej tvorbe vychádzal predovšetkým z domácich inšpirácií, ktoré sa prejavovali jednak osvojením si kompozičných tradícií slovenskej kompozičnej školy, jednak snahou o nastolenie nového tvorivého prístupu k folklórnemu materiálu. Tieto svoje kompozičné východiská neskôr podrobil transformácii bartókovskými technológiami a racionálnymi princípmi druhej viedenskej školy. Jeho ideálom je kompozične homogénne hudobné dielo, ktorého procesovosť nadväzuje na tradičné modely, no ktorého hudobný jazyk vyrastá z výdobytkov medzivojnovej hudobnej avantgardy. Z tohto hľadiska predstavuje vrchol Podprockého tvorby jeho séria sláčikových kvartet, ktorá prezrádza inšpiráciu Bartókovým kvartetovým idiómom. Kým v Podprockého koncertantnej literatúre dominuje väzba na klasicistické modely, jeho orchestrálna tvorba smeruje svojou fantazijnosťou skôr k romantickým ideálom. Nezanedbateľnú, ba čoraz väčšmi sa prejavujúcu líniu v Podprockého tvorbe predstavuje istý lokálpatriotizmus. Nadväzovanie na východoslovenské folklórne zdroje a domáce hudobné tradície sa prejavuje nielen v Podprockého úpravách ľudovej hudby a v jeho rekonštrukciách východoslovenskej historickej hudby, ale postupne sa stáva stálou súčasťou jeho hudobného jazyka."
(GODÁR, Vladimír: Jozef Podprocký. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 228.)