Logo HŽ

Milan Osadský - Nice

Pavlík Records 2011

Mladý slovenský akordeonista Milan Osadský si na svoj debutový album Nice vybral veľmi zaujímavý program. Prvú polovicu albumu tvoria diela zahraničných autorov, akými sú Hosokawa, Kagel, Nørgård a Ganzer, kým v druhej dominujú diela slovenských skladateľov Lucie Chuťkovej, Vladislava Šarišského a Daniela Mateja. Hoci sa dramaturgia albumu môže zdať trochu rozpoltená, všetky skladby spája pomyselná či doslovná idea „krásy“ (ako napovedá názov albumu), ktorú každé dielo reflektuje po svojom.
Toshio Hosokawa v dnes už legendárnej kompozícii Melodia na rozsiahlej ploche vrství a rozpúšťa farby v podobe jednotlivých tónov, ktoré vytvárajú bizarné klastre. Vypätá dynamika zároveň buduje obrovské bloky narastajúceho iracionálneho zvuku i jeho následnú totálnu dekonštrukciu vo veľmi pôsobivom zvukovom rámci, to všetko na báze až duchovného prežitku. Skladba Pera Nørgårda Introduction and Toccata je autorova sympatická, kvázitonálna prvotina, ktorá vznikla v časoch, kedy svoj vzťah k nástroju iba hľadal a kedy ešte naplno nerozvinul svoju typickú durmolovú modalitu úzko previazanú s divokou expresívnou polyrytmikou. U Mauricia Kagela ide zasa o novú estetiku rozšírenej tonality a nadviazania na starobylé hudobné vyjadrovacie formy. A hoci je jeho voľný cyklus Rrrrrr... pôvodne napísaný pre organ, pri akordeónovej úprave dostáva sympatickú „tvár“ koketujúcu s folklórne-nevážnou minulosťou nástroja. Prchavá zvuková stereopohľadnica Jürgena Ganzera Phantasia 84 patrí medzi veľmi vyhľadávané autorove diela a Milan Osadský dokazuje, že jej pôsobivá impresionistická zvukovosť je jedným z nosných prvkov jeho výrazových možností.
Diela mladých slovenských autorov Chuťkovej a Šarišského navzájom virtuálne prepájajú rozsiahle formové oblúky, excentricita a rapsodickosť výrazu, atraktívne jazzové alúzie a homogénna harmonická štruktúra nadväzujúca na rozšírenú tonalitu a plný, kompaktný akordeónový zvuk. Slovenské diela v priamom strete s „bardmi“ svetovej hudby obstáli na albume veľmi dobre, čo je dané aj tým, že sa ich autori skvele stotožnili s ideálnou zvukovou polohou nástroja a jeho možnosťami. Osadský prezentuje súčasnú hudbu vo vyložene „peknom“ svetle, necháva rozoznieť a „svietiť“ akordeón v dielach autorov, ktoré dokážu nadchnúť pomerne široké spektrum i laických poslucháčov a nepúšťa sa do prezentácie najnovších avantgardných trendov. Zvukovo najprogresívnejším dielom albumu popri Hosokawovi tak ostáva titulná skladba Nice od Daniela Mateja, ktorá provokuje svojou cageovsko-feldmanovskou estetikou, odvážnym zvukovým riešením a sviežimi farbami.
Milan Osadský hrá veľmi dôrazne a pritom citlivo, no za lyrikou cítiť skrytý nepokoj, dynamickú silu a robustnosť výrazu spojenú s razanciou a bezchybnou technickou dispozíciou. Album Nice je rozhodne veľmi sympatický a sľubný debut.




Aktualizované: 06. 04. 2016