Logo HŽ

Burlas ~ Kladivo ~ Zagar - Poruchy spánku

Slnko Records 2012

alternatíva

Druhý album trojice hudobníkov Burlas – Kladivo – Zagar má názov Poruchy spánku. Martin Burlas hovorí o kríze ako o spôsobe nášho bytia vedúceho až k nihilizmu. V skladbe Neviditeľná vlna I. používa surový zvuk elektrickej gitary ako prostriedok, ktorým nás upozorňuje na brutalitu, necitlivosť a iróniu nášho bytia. Tie už nie sú naším obranným mechanizmom, ale súčasťou našej každodennosti. Takéto myšlienky sú zreteľné aj v jeho skladbách Štandardné poruchy spánku či Štandardné bolesti kĺbov, kde Burlasove texty môžu vyvolávať pocit frustrácie a zdesenosti.
Väčšina skladieb na albume je od Jána Boleslava Kladiva, ktorý zostáva čitateľný vďaka lyrickým a poetickým hudobným prvkom. Na rozdiel od Burlasa dáva svoje videnie reality do jemnejšej polohy. Jeho hudobný jazyk a texty navodzujú atmosféru melanchólie, pasivity a odovzdanosti bez boja. Kladivov hudobný rukopis je čitateľný v skladbách Nálet, Víchrica, Vrana či Po tichu, kde okrem elektronických hudobných plôch počuť aj hru na klavíri, flaute, gitare či jemný zvuk violončela.
Zásadný vplyv na umelecký koncept albumu Poruchy spánku má tvorba Petra Zagara. Už svojimi krátkymi, no neprehliadnuteľnými skladbami Antijingle I., II., III. vymedzuje isté hranice (nielen) umeleckého vkusu. Formovo sú jednoduché, plné vtipu, veselosti či grotesknosti, ironizujú našu dobu a zároveň v nich nachádzame riešenie, ako by to mohlo byť. V ďalších Zagarových skladbách Hej a Obed je dobre čitateľná idea albumu – odcudzenosť, osamelosť a rezignácia (predznamenáva ju už Kladivo vo svojej Heute sprechen wir über das..., po ktorej nasleduje práve Zagarova skladba Hej). V oboch vyjadruje pocit akejsi nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi vedúcej k trpnému zmiereniu sa s okolnosťami a k opustenosti.

Podčiarkujú to výrazné obsahové, zvukové aj harmonické kontrasty: hovorené slovo o plynutí času a stave mlčania s rytmickým sprievodom prerušované krátkymi,  výrazne hravými melodickými motívmi (Obed); spev sprevádzaný jednoduchou až úsečne pôsobiacou hrou na klavíri vystriedaný harmonicky bohatou plochou zahustenou ostinatom flauty a nasamplovanými zvukmi zo starého filmu (Hej). Disonancie, ktoré pri tom vznikajú, napokon ustupujú a skladba končí pravidelnou rytmickou pulzáciou. Nasleduje ticho (dve minúty) označené ako Clear track, aby sme si uvedomili, čo sme práve pochopili, zažili. Prezentuje paradox, ktorý sa ukáže až v budúcnosti. Zagar sa však nesťažuje, ani nezostáva nečinný, práve naopak, vlastným príkladom (aj prostredníctvom antijinglov) mení realitu.

Poukazuje na necitlivosť, otupenosť (zmyslov a rozumu), a pritom by stačilo tak málo – byť všímavý. To je odkaz trojice svojou výpoveďou originálnych hudobníkov, ktorí spoločne dopĺňajú mozaiku videnia moderného sveta možno aj našimi očami. Posledná skladba Neviditeľná vlna II. (od Burlasa a Kladiva) nás hudobne privádza k prvej, čím sa kruh uzatvára. Táto elektronická skladba už nie je na rozdiel od prvej agresívna, ale pokojná, je o vzťahu k blízkej osobe, o vzťahu medzi ľuďmi vo svete, kde nie sme sami, ale jeden pre druhého. Album je postmoderným umeleckým dielom. Obsahuje kontrast mnohovýznamovosti (rôzne prístupy k tej istej téme cez troch autorov), Burlasovu či Zagarovu iróniu, vtip. Toto dielo obsahuje rysy udalosti. Nie je to veľký príbeh ľudstva, ale analýza stavu bytia človeka (prezentovaná cez kategórie estetiky, anestetiky či antiestetiky).




Aktualizované: 06. 04. 2016