Logo HŽ

Ľudovít Rajter - Orchestral Works

Janáček Philharmonic Orchestra,
David Porcelijn
CPO 2011

Zaradenie diel slovenských skladateľov do programu etablovaných vydavateľstiev prevažne zo západnej Európy je ešte i dnes zriedkavosťou. Faktom je, že na našom domácom trhu stále prevláda veľká nedostupnosť diel autorov, ktorí formovali vývoj hudobného diania na území dnešného Slovenska. Publikovanie diel podaktorými domácimi inštitúciami je veľmi chvályhodné a zasluhuje si plnú podporu a vďaku, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že vo všeobecnosti náš hudobný trh zaostáva i za okolitými postsocialistickými krajinami a ľudia žijúci na Slovensku nemajú záujem o dedičstvo hudobnej kultúry tohto regiónu. O to viac je potešujúce, že sa nám v týchto dňoch dostáva do rúk album nemeckého vydavateľstva CPO s orchestrálnymi dielami významného slovenského dirigenta, skladateľa a pedagóga Ľudovíta Rajtera.
Pezinský rodák Ľudovít Rajter (1906 – 2000) je ako skladateľ predstaviteľom hudobného myslenia prameniaceho zo silnej kultúrnej tradície Rakúsko-uhorskej monarchie. Hudobné vzdelávanie a dianie sa okrem iných miest koncentrovalo v tom čase hlavne vo Viedni, kde autor študoval kompozíciu, dirigovanie a hru na violončele. Spolu s Alexandrom Albrechtom, Fricom Kafendom a Štefanom Némethom-Šamorínskym patril medzi tých skladateľov, ktorých diela boli počas povojnových rokov u nás prevažne prehliadané, lebo sa svojím charakterom a estetikou nehodili do línie vtedajšej sociálno-spoločenskej ideológie. Preferovaním hlavne na slovanskú a slovenskú hudbu orientovaných autorov ostala viac-menej celá jedna mladšia generácia ochudobnená o poznanie diel rovnako významných a kvalitných autorov. Dnes sa dá priam s určitosťou povedať, že v prípade väčšieho pluralizmu a akceptácie aj inej estetiky vtedajšou dobou, by bol hudobný život súčasného Slovenska na vyššej úrovni a bol by schopný plnohodnotne sa zaradiť medzi ostatné okolité hudobné kultúry. O Rajterovom plodnom živote a významných hudobných aktivitách si možno prečítať vo veľmi kvalitnom a výstižnom texte v booklete od Ľubomíra Chalupku.


Skladby prezentované na CD sú komponované v rozpätí rokov 1932 až 1995, vďaka čomu má poslucháč možnosť získať väčší prehľad o inšpiráciách, východiskách, vývoji a smerovaniach Rajterovho hudobného myslenia od kvázi študentských skladieb ako Divertimento (1931–1932) a Suite symphonique (1933) cez suitu z baletu Pozsonyi majális (1938–1954) až k najvyzretejším dielam, medzi ktoré patria Sinfonietta per grande orchestra (1993) a Impressioni rapsodiche (1995).
Divertimento a Suite symphonique sú plné odrazov emotívneho vnútorného sveta mladého skladateľa. Do určitej miery v nich badať ovplyvnenie archetypmi vtedajšieho kultúrneho prostredia a štúdiom skladateľa na Lisztovej akadémii v Budapešti. Diela pozostávajú z viacerých vnútorne členených častí a spracúvajú témy vychádzajúce z maďarskej ľudovej melodiky i rytmu. Autor plne využíva široké spektrum symfonického orchestra a skvelou inštrumentáciou zvýrazňuje jeho živé kontrastujúce farby.
Suita pozostávajúca z jednotlivých častí baletu Majáles (Pozsonyi majális) prináša skladby odlišného typu a funkčnosti. Tanečné elementy jednotlivých častí sú svižné, svieže, plné rozmanitých nálad a charakterov. Hudba evokuje pohyb tanca a pobáda k nemu. Je evidentné, že skladateľ mal veľký cit a zmysel pre hudbu tanečného zamerania. Charakteristické časti Pochod, Verbunk, Menuet (pripomínajúci Lullyho vznešenosť a ľahkosť), Čárdáš a Valčík sú ohraničené Malou overtúrou a Finale, ktoré úvodnou tematikou mierne evokuje Intermezzo z opery Notre Dame Franza Schmidta. Serenáda, stredná časť Suity, sa do určitej miery odkláňa od tanečného charakteru, a tým do nej vnáša nový kontrastný element a mierne odľahčuje tanečný charakter celku. Interpretácia Suity plne vystihuje charakter, kontrast a tempá jednotlivých tancov.
Z autorovho vrcholného obdobia figurujú na albume dve kompozície. Sinfonietta per grande orchestra a Impressioni rapsodiche. Obe diela sa vyznačujú hlbokou, emotívnou umeleckou výpoveďou a nadhľadom. Evidentná je skladateľova zrelosť; vnímanie času a priestoru je pretavené do kompozičného a technického majstrovstva. V týchto skladbách Rajter v rámci orchestra viac využíva a diferencuje party sólových nástrojov v kontraste s tutti orchestra. Spektrum sláčikových nástrojov delí na vrstvy, vďaka čomu sa jednotlivé úseky skladieb vyznačujú plnším a hutnejším zvukovým priestorom. Sólový part trúbky v 3. časti Sinfonietty per grande orchestra spracúva motivický materiál témy zo 4. symfónie Franza Schmidta a vytvára tým ideové a bytostné prepojenie s autorom, ktorý bol jeho pedagógom. (Samotný Ľudovít Rajter ako dirigent realizoval nahrávku jeho štyroch symfónií so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu v druhej polovici 80. rokov.) Impressioni rapsodiche pre sláčikový orchester sú vnútorne ostro členené na striedajúce sa úseky pomalého a rýchleho tempa. V niektorých z nich Rajter využíva zvukomalebnosť pizzicata či techniku fugata, čo ešte viac prispieva ku kontrastu jednotlivých stavebných elementov skladby.
Orchester Janáčkovej filharmónie Ostrava pod vedením Davida Porcelijna plnohodnotne naplnil zámer a umeleckú predstavu autora. Zvukové pradivo sa vyznačuje širokou plasticitou, dynamickou škálou, vynikajúco stvárnenými partmi sólových nástrojov v rámci orchestra i brilantne technicky zvládnutými náročnými tutti pasážami. Dirigent hodnoverne vystihol tempá a charakter jednotlivých diel a ich častí, čím umocnil ťah hudobného toku a výpovednú hodnotu skladieb.




Aktualizované: 09. 05. 2016