Logo HŽ

Preßburger Klezmer Band - Preßburger Special

Slovak Klezmer Association 2010

Po násilnom prerušení klezmerovej tradície v období druhej svetovej vojny sa centrum diania prenieslo z Európy do USA, ale zhruba v posledných dvoch desaťročiach znovu ožil záujem o tento druh hudby aj v našom regióne. „Prešporskí klezmeri“ (PKB) v pravej chvíli naskočili na rozbiehajúci sa vlak a dnes  oslavujú svoje 15. narodeniny. Keď začínali ešte v „kuchyni“ na Kozej ulici, kapela sa zaoberala starými klezmerovými  „štandardmi“. Členovia zháňali notový materiál, sťahovali piesne z nahrávok a upravovali ich pre potreby spočiatku čisto inštrumentálneho zoskupenia. Postupne sa obmieňalo obsadenie a s ním aj repertoár, zvuk a charakter klezmer bandu. Do kapely prichádzali vyštudovaní a aktívni hudobníci. Klezmeri začali písať vlastné skladby, pracovali aj s pôvodnými jidiš textami preloženými do slovenčiny, oslovovali iných hudobníkov za účelom napísania skladieb „šitých na mieru“. Všetky tieto faktory prispeli k tomu, že z pôvodne amatérskeho zoskupenia sa medzičasom stala profesionálna skupina.                                                        
Album mapuje vývoj kapely, je však škoda, že sa na ňom neobjavili aj skladby z najstaršieho obdobia. Obsahuje niektoré nanovo nahraté „stariny“  (napr. Saposhkelakh, Sheyn vi di Levone), ale ťažiskovým je obdobie posledných siedmich-ôsmich rokov, ktoré bolo pre kapelu najintenzívnejším a najplodnejším. Kedysi, za starých čias, klezmeri hrávali neliturgickú hudbu na svadbách a iných spoločenských udalostiach svojej komunity.  Prešporskí klezmeri ostávajú verní tejto tradícii. Môžeme ich označiť za kapelu schopnú plniť spoločensko-zábavnú funkciu aj mimo komunity, ktorá však, tak ako to klezmer vždy robil, absorbuje vplyvy prostredia, rozširuje svoj repertoár a stáva sa aj koncertným zoskupením. Kapela veľa neexperimentuje a nerobí nové fúzie s inými žánrami. Jej prínosom sú originálne texty a skladby s vplyvom slovenského alebo balkánskeho folklóru a postupom času pribúdajúce nové aranžérske „triky“, pri ktorých sa snaží odpútavať od tradičného harmonizovania a sprievodných figúr a vymýšľa nové postupy. V tomto kontexte je napr. zaujímavý aranžmán piesne Sheyn vi di Levon (P. Šuška) alebo už notoricky (aj kapelami iných žánrov) hrávaná Tumbalalajka. Zaradiť túto skladbu na album vyvoláva určité pochybnosti, ktoré však v interpretácii PKB odbúrava jeden detail. V introdukcii a medzihre sa použije 5/4 takt oproti 3/4 vo zvyšku skladby, čo robí túto verziu osviežujúcou. Podobné drobné aranžérske „osvieženia“ využíva kapela aj v ďalších tradičných skladbách a šlágroch (Havana Nagila, Ale Brider), ale aj v nových zaujímavých origináloch (Nočná Balada Andreja Wernera).
Skupina si prizvala aj viacerých hostí, bývalých členov a nových spolupracovníkov, vďaka ktorým album získal „nový rozmer“ (remix a videoklip skladby Joške). PKB má dnes stabilizované obsadenie s dobre „šľapajúcou“ rytmikou a invenčnými sólistami. Okrem suverénnej hry dokáže zapôsobiť na publikum aj svojou pódiovou prezentáciou, čo potvrdil aj vypredaný krst platne v divadle Aréna. Kapele prajem všetko najlepšie a poslucháčom dobrú chuť pri PreßBurgeri.




Aktualizované: 16. 05. 2016