Logo HŽ

Eugen Suchoň - Metamorfózy, ESD 77b Baladická suita, op. 9, ESD 58a

Marco Polo 1988, reedícia DIVYD 2008

Slovenská filharmónia,Zdeněk Košler

Pri príležitosti Storočnice Eugena Suchoňa má záujemca o skladateľovo dielo možnosť nanovo si pripomenúť jeho hodnoty prostredníctvom reprezentatívnych nahrávok kľúčových kompozícií. Medzi ne nesporne patrí aj interpretácia Metamorfóz a Baladickej suity v podaní Slovenskej filharmónie pod taktovkou Zdeňka Košlera. V prípade prezentovaného titulu ide o reedíciu nahrávky, ktorú pred 20 rokmi pripravil tento český dirigent s naším popredným symfonickým telesom pre spoločnosť Marco Polo (z tohto zdroja pochádza aj ďalšie nedávno sprístupnené CD obsahujúce Suchoňovu Symfoniettu rusticu a Symfonickú fantáziu na BACH).
Je známe, že Slovenská filharmónia pozitívne reaguje na autoritu dirigentovej osobnosti, ktorý dokáže s orchestrom pracovať na partnerskej úrovni. Keď sa Zdeněk Košler v roku 1971, už ako renomovaný umelec, ujal miesta šéfdirigenta v Opere SND, nadviazal pravidelný kontakt aj s bratislavskými filharmonikmi a pripravil s nimi v rámci abonentných koncertov niekoľko nezabudnuteľných interpretačných zážitkov (osobne si napr. pamätám na výkon v náročnej 5. symfónii Antona Brucknera, ktorú Košler, ako bolo pri jeho fenomenálnej hudobnej pamäti pravidlom, dirigoval bez partitúry). Výsledkom vzájomnej sympatie dirigenta a orchestra Slovenskej filharmónie bolo napríklad na konci 70. rokov nahranie kompletného symfonického diela A. Dvořáka pre vydavateľstvo OPUS.

Táto spomienka je východiskom pri hodnotení Košlerovej kreácie dvojice symfonických opusov Eugena Suchoňa, ktorá vystihuje ich romantickú expresívnosť, konštantu skladateľovho hudobného štýlu (na túto konštantu nadšene upozornil kritik Ivan Ballo po prvom predvedení Baladickej suity a muzikológ Jozef Kresánek po predvedení Metamorfóz). Zrelosť prepojenia lyrických, rapsodických i baladicko-meditatívnych tónov s monumentalizujúcimi prvkami, spoločná pre skladby napriek takmer 20-ročnému odstupu ich vzniku, našla v dirigentovi oddaného tlmočníka. A nejde, pochopiteľne, len o odlišné podanie dynamicky pulzujúcej Suchoňovej hudby (napr. v porovnaní s interpretáciou oboch skladieb Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou Ondreja Lenárda alebo Metamorfóz, kde Slovenskú filharmóniu viedol Ladislav Slovák; tieto nahrávky pre vydavateľstvo Opus vznikli v čase Košlerovho pôsobenia v Bratislave).

Slovenskí dirigenti (k dvom spomínaným treba prirátať aj Ľ. Rajtera, ktorý premiérovo uviedol Metamorfózy) dokázali primerane „prečítať“ nuansy „pátosu a dramatických konfliktov“ (citujem slová Keitha Andersona v booklete recenzovaného CD) Suchoňovej hudby a naše prvé teleso sa pri kontakte s ňou takisto dokázalo vzopnúť k zodpovedným výkonom. Z porovnania nahrávok vysvitá prvotriedne Košlerovo muzikantské podčiarknutie viacerých miest, ukrytých v partitúrach oboch skladieb, ktoré konvenujú jeho romantickému naturelu a zároveň svedčia o pochopení osobitých kvalít interpretovaných diel. Najmä v Baladickej suite sugestívne pôsobí citlivé predlžovanie zádržových tónov a dramaticky pôsobiacich zámlk.

Košler si tieto miesta priam „vychutnáva“ (trvanie jeho nahrávky je v porovnaní s predošlými takmer o minútu dlhšie), dáva vyniknúť kantabilným oblúkom a celkovo mobilizuje muzikalitu hráčov (zreteľnosť dikcie „chúlostivých“ miest v Baladickej suite, medzi ktoré patrí napr. „plazivý“ asymetrický vzostup po zlome úvodného výkriku, vzorovo prednesené kantilény klarinetu a hoboja v 3. resp. 4. časti Metamorfóz, vrúcnosť hry sláčikov a pod.). Jubilózne vzopätia v oboch dielach nepôsobia pateticky, ale logicky vyrastajú z predchádzajúcich umne modelovaných partií Suchoňovej hudby. Zrelosť interpretačného umenia Zdeňka Košlera na ponúkanej nahrávke (na jej vydaní participoval popri Hudobnom centre aj Hudobný život) nesporne poteší vnímavého diskofila.




Aktualizované: 20. 05. 2016