Logo HŽ

Miloslav Blahynka - Kapitoly z estetiky muzikálu

Bratislava 2007

Kabinet divadla a filmu SAV, VŠMU

V súčasnosti sa stal muzikál módou. Autor Kapitol z estetiky muzikálu, muzikológ a teatrológ Miloslav Blahynka sa vo svojej knihe zaoberá otázkou jeho primárnej definície. Kladie si otázku, v čom spočívajú a k čomu smerujú všetky jeho zložky. V tomto druhu hudobného divadla ide o ich vyváženosť a vysokú schopnosť divadelnej syntézy, čo kladie zodpovednosť na interpreta. Dôležitá je aj otázka, z čoho divadelná syntéza pramení a ako sa realizuje.
Muzikál nie je len druh hudobného divadla, ale aj komerčný fenomén. S tým súvisí aj výber tematiky, čo M. Blahynka pozorne reflektuje. Z tohto hľadiska treba vziať do úvahy i estetické otázky, ak má byť muzikál plnohodnotným umením. Kniha poskytuje kritériá pre posudzovanie jeho kvality.
U každého recipienta akéhokoľvek druhu umenia by sa mal pestovať estetický a umelecký ideál. Táto myšlienka sa ako Ariadnina niť vinie Blahynkovou knihou. Blahynka vychádza z predpokladu, že muzikál potrebuje svoju teatrologickú a odbornú reflexiu. Je potrebné skúmať nielen otázky genézy, ale aj dramatickú výstavbu, problémy hudobnej interpretácie, a tiež sociálny rozmer muzikálu. Muzikál nie je len dramatickým umením, ale aj lyrickým. Práve hudba reprezentuje lyrické umenie, a preto je v súvislosti s muzikálom podstatná aj otázka jej úlohy a funkcie.

Autor ozrejmuje, nakoľko sú podstatné pri vzniku muzikálu formové a štrukturálne špecifiká, z čoho sa zrodil, porovnáva, čo predstavuje tanec v opere a čo v muzikáli, aký je tu – v porovnaní s operou a singspielom – vzťah hovoreného slova a hereckej akcie k spevu, aká je funkcia spevu v opere a v muzikáli, čo je charakteristické pre muzikálovú pieseň a čo pre opernú áriu. Uvádza, v čom spočíva rozdiel medzi klasickým a moderným muzikálom. Kladie si otázky, či sa muzikál bude uberať cestou komerčnosti, alebo bude mať tendenciu prinavracať sa skôr k svojím počiatkom. Konštatuje, že ani jedno riešenie nie je tým pravým. Muzikál by si mal nájsť nové smerovanie, z ktorého by mohla prameniť jeho obroda.
V tretej kapitole sa autor venuje sociálnemu aspektu muzikálovej tvorby. S touto otázkou súvisí spojenie komerčnosti a umeleckého aspektu sprevádzajúce muzikálovú tvorbu od jej počiatkov, dané tým, že muzikál sa orientuje na všetky sociálne skupiny.
Ťažiskom piatej kapitoly je úvaha, či je možné aplikovať na muzikál časť Aristotelových myšlienok o divadle a dráme. Autor tu poukazuje na silu muzikálu, ktorá spočíva v tom, že oveľa intenzívnejšie než iné produkty hudobného divadla ukazuje kultúrne, umelecké a estetické rozpory doby. Ambície tvorcov muzikálu siahajú od prvoplánovej komercie až k pravdivému umeniu. Základnou požiadavkou je prirodzenosť a spätosť s každodenným životom, dôležitou je herecká zložka. Jednota speváckej a hereckej osobnosti má v muzikáli iné postavenie ako v opere alebo operete. Jeden zo základných problémov muzikálového herectva je súlad činoherných, vokálnych a tanečných polôh. Otázka znie: Ako ich organicky skĺbiť a umelecky prepojiť? V tejto súvislosti autor reflektuje problémy, s ktorými sa muzikálový herec stretáva, postupy pri interpretácii, čím sa necháva viesť a od čoho sa odvíja jeho herecký prístup, pritom ale vždy v súčinnosti s hudobnou koncepciou.
V kapitole Réžia muzikálu sa autor venuje fenoménu tzv. režisérskeho divadla. Častý nesúlad medzi víziou režiséra a podstatou diela dnes už nikoho neprekvapuje. Podľa autora sa režijné maniery najmenej dotkli práve sveta muzikálu. „Svet muzikálovej réžie je orientovaný na tradičnejšie výkladové postupy a vzorce,“ konštatuje Blahynka. V muzikáli sa prejavila snaha dnešného režisérskeho trendu – preniesť čo najviac informácií do vizuálnych znakov. S muzikálovou réžiou tesne súvisí scénografia. Autor sa zamýšľa nad tým, čo v súčasnej muzikálovej scénografii dominuje, ako by mala podporovať pohyb hercov na scéne a korešpondovať s časom muzikálového deja a s jeho ideou.
V záverečných kapitolách reflektuje východiská klasického muzikálu a súčasné trendy. V komerčnej karikatúre muzikálu konštatuje žalostné postavenie hudby. Upozorňuje na nutnosť vývoja muzikálu cestou hľadania nových východísk. Úspech muzikálu vidí v akcentovaní jediného cieľa – požadovať kvalitu vo všetkých jeho zložkách.
Blahynkova kniha nezaprie, že jej autor je operný kritik. Často sa od problematiky muzikálu odkloní do sveta opery, aby uviedol príklad, ktorý však platí pre fenomén hudobného divadla všeobecne, teda aj pre muzikál. Kniha je pre každého záujemcu o muzikál dobrým vstupom do problematiky.




Aktualizované: 20. 05. 2016