Logo HŽ

Nguyên Lê – Celebrating The Dark Side Of The Moon

Od vydania kultového konceptuálneho albumu The Dark Side of the Moon skupiny Pink Floyd uplynuli už štyri dekády. Išlo o nahrávku, ktorej sa svojho času podarilo šťastným spôsobom skĺbiť rozličné podoby hudby do kompaktnej, jednoliatej podoby. Syntéza blues, jazzu, space rocku, konkrétnej hudby sa v spojitosti s existenciálnymi textami stala symbolom populárnej hudby, prekonávajúcou podobné snahy Beatles z konca 60. rokov. Počin Pink Floyd sa už stal predmetom viacerých coververzií a úprav (o. i. úspešný projekt The Jazz Side of the Moon). Album vietnamského gitaristu Nguyêna Lêho je však odlišný už svojím názvom. Má byť skôr oslavou hudby Pink Floyd ako ďalšou z „jazzových variácií“. Lê je vo svete súčasného jazzu vyhľadávaným inštrumentalistom najmä vďaka svojmu štýlu hry, ktorý je fúziou rocku a jazzu s príchuťou ázijskej world-music, čo je zjavné najmä v ornamentácii melodických liniek. Na aranžérske pretvorenie hudby Pink Floyd sa umelec podujal spolu s Bigbandom Severonemeckého rozhlasu (dirigent Jörg Achim Keller). Formová ucelenosť albumu ostala s výnimkou improvizačných vsuviek nedotknutá. Nahrávka môže slúžiť aj ako prehliadka všetkých možných aranžérskych a variačných jazzových techník. Z tohto dôvodu vytvára v porovnaní s originálom pestrosť jazzových štýlov pocit fragmentárnosti.

Každá skladba originálu je zaranžovaná v inom štýle. Úvod albumu čerpá podobne ako originál z odkazu musique concrète a využitím módnych nu-jazzových plôch vyvoláva u poslucháča zvedavosť. Nasledujúcu pieseň Breathe interpretuje kórejská speváčka Youn Sun Nah, ktorej expresívny výraz ovplyvnený pôvodom v poslednej dobe rozčeril stojaté vody tradície jazzového spevu. Je to jej originálny prístup k originálom (účinkuje i na záver), ktorý patrí k vrcholom albumu. Nanešťastie sa zvyšok predlohy rozhodol Nguyên Lê zaranžovať už bez použitia vokálu. Z najočakávanejších skladieb, ktoré sa priam núkajú na jazzovú úpravu (Money, typická svojou basovou figúrou v 7/4 takte alebo The Great Gig in the Sky plná neočakávaných harmonických modulácií a extatického improvizovaného ženského vokálu) sa, žiaľ, stali len akési pomníky opočúvaných bigbandových postupov. Kontemplatívnej skladbe Us & Them však elektronický aranžmán evokujúci ázijský gamelan pristane. V závere albumu sa práca s bigbandom stáva sofistikovanejšou, miestami pripomínajúc kompozície Philipa Glassa. Tento album si fanúšikovia Pink Floyd pravdepodobne kúpia. Im i jazzovým poslucháčom poskytne pestrý a takmer futuristický zážitok. Pri porovnaní CD s originálom vyjde najavo, akou dôležitou zložkou je v hudbe proporčnosť. Práve „zlatý rez“ vytvára dramaturgický ťah, ktorý zaradil nahrávku Pink Floyd medzi klasiku. Načasovanie vydania jazzovej pocty legendárnemu albumu nebolo náhodné. Legendárnej kapele vychádza koncom roka nový album The Endless River.




Aktualizované: 23. 02. 2016