Logo HŽ

Joseph Umstatt - Concerti

Solamente naturali, Miloš Valent

ORF Edition Alte Musik 2006

„Prach zanáša ľudské diela, svetlo sa v tmu mení.“ Meno Josepha Johanna Umstatta (5. 2. 1711 Viedeň – 24. 5. 1762 Bamberg) je takmer zapadnuté prachom, hoci bol vo svojej dobe úspešným dvorným kapelníkom a skladateľom. Umstatt skomponoval oratóriá, rekviem, omše, antifóny, Te Deum, Stabat Mater, ale aj hudobnodramatické diela, no najviac sa zachovalo z jeho inštrumentálnej tvorby (symfónie, 9 koncertov pre čembalo – zaiste bol výborným čembalistom, 6 husľových koncertov, koncerty pre violončelo, flautu). Žiaľ nezachovali sa veľmi kuriózne koncerty pre lutnu a pre panteleón. Písal aj komorné diela: sonáty, partity a najmä skladby pre čembalo, v ktorých – podľa hudobného historika Ladislava Kačica, vďaka výskumom a príprave notového materiálu, ktorého vznikla nahrávka – bol predchodcom mladého Haydna. Umstatt v mladosti študoval v Trnave, potom bol členom kapely Esterházyho, ktorý mal sídlo v Bratislave a šesť husľových koncertov napísal pravdepodobne v Bratislave – teda tento skladateľ istý čas pôsobil aj na Slovensku.

Osem koncertov, nahraných na CD, má takmer miniatúrne rozmery, niektoré pomalé časti (väčšinou jednoduché árie), trvajú len niečo viac ako jednu minútu. Nie sú zriedkavé ani rýchle časti, ktorých trvanie len málo presahuje dve minúty. Napriek tomu tieto koncerty sršia vitalitou, sviežosťou a originalitou. Veľmi originálne pôsobia napríklad molové motívy a témy uprostred jasného dur. Optimizmus a jas Umstattovej hudby nás núti poobzrieť sa za jeho vzorom, Antoniom Vivaldim. Umstattove diela sú však o generáciu mladšie ako Vivaldiho a nemajú už barokový, ale rokokový a galantný šat, anticipujúc tak raný klasicizmus.

Umstattove Concerti sú pre milovníkov starej hudby pôžitkom. Súbor Solamente naturali, hrajúci na originálnych nástrojoch, bohato frázuje a artikuluje, hrá bez vibrata a preto akordy orchestra znejú krištáľovo čisto a priezračne.

V rýchlych častiach dosiahli hudobníci hravosť, príznačnú pre galantný štýl. Koncertantné party huslí hrá huslista európskeho formátu, Miloš Valent, ktorého výrazové prostriedky sú jednoducho úžasné: od komiky po cantabile – raz plné radosti, raz plné clivosti, inokedy zas túžby. Dynamické rozdiely vždy slúžia výrazu, nie sú násilné. Vibrato vie Valent použiť ako veľmi vkusnú ozdobu, ktorú nezneužíva, čo dáva jeho hre život a presvedčivosť. Ani dlhé noty nie sú nudné, ale vie ich oživiť krásnym mezza di voce.

V sólových pomalých častiach a v pomalej časti čembalového koncertu hrá veľmi citlivo a napĺňa hudbu hlbokým obsahom. Pri počúvaní týchto častí akoby sa čas zastavil. Úplne výnimočné je Concerto per Cembalo a Violini unisoni e Basso in D. (Bolo by zaujímavé počuť aj ostatné čembalové koncerty.) Časti čembalového koncertu sú dlhšie a motivicky rozpracovanejšie, čo prezrádza Umstattovu dôvernú znalosť a zblíženie sa s nástrojom. Maďarská čembalistka Rita Papp hrá veľmi vkusne na krásne znejúcom čembale. Pomalá časť tohto koncertu patrí k najväčším zážitkom. Sólové čembalo, sprevádzané violončelom v base a sólovými husľami ako zredukovaným orchestrom, uvádza do expresívnej žalostnej melodiky s nádychom exotiky. Po veľmi vydarenej čembalovej kadencii orchester pomalú časť zakončí. Je to skutočná lahôdka, ktorú nasleduje radostné Allegro. Rita Papp hrá technicky veľmi zreteľne, ale v rýchlych pasážach sa jej trochu „lepia prsty“ (preznievajú tóny). Concerto in G je quasi sonata da chiesa: má štyri časti a začína sa pomalou. Solamente naturali tu výborne vystihli ťažký a slávnostný charakter hudby. V pomalých častiach Concerta in G a Concerta in C sa Umstatt najviac približuje k svojmu slávnemu benátskemu vzoru, k Vivaldimu. (Sólová ária je sprevádzaná akordami huslí a viol bez basu). Príjemné osvieženie prináša Violončelový koncert in B. Sólové violončelo má krásnu a príjemnú, sýtu, hlbokú farbu tónu, blízku farbu ľudskému hlasu. Pomalá časť tohto koncertu je ária sprevádzaná iba čembalom. Je to však naozajstný koncert, lebo aj pomalá aj záverečná časť majú kadenciu, ktoré dávajú violončelistovi možnosť ukázať svoje schopnosti. Pomalá časť Concerta in F je vo forme concerta grossa, z čoho je zrejmé, že Umstatt dobre poznal barokové talianske vzory.

Na nahrávke sa Miloš Valent blysol pekným tónom, tak v hlbokom, ako aj vo vysokom registri, ale aj v rýchlych pasážach, dvojhmatoch a trilkoch. Škoda, že v úplne poslednej skladbe, v 3. časti Concerta in B neboli opravené intonačné nepresnosti v krkolomných pasážach vo vysokej polohe, čo je ale chyba zvukového režiséra, nie sólistu. Toto CD poteší každého milovníka starej hudby. V chmúrny daždivý deň alebo keď má človek zlú náladu, Umstattove Concerti v podaní Miloša Valenta, Rity Papp a Solamente naturali povznesú myseľ a potešia srdce.

 




Aktualizované: 26. 07. 2016