Logo HŽ

Visions - Slovak Music for Cello and Accordion

Diskant 2006

Eugen Prochác, Rajmund Kákoni

K našim najaktívnejším hudobným vydavateľstvám v oblasti vážnej hudby patrí určite Diskant. Odbornosť, skúsenosti v rekognoskácii hudobného terénu sú garantom pružných, aktuálnych a zmysluplných reakcií na domáce hudobné dianie. Atraktívnou vizitkou aktivít Diskantu je aj CD Visions, vydané na sklonku minulého roka. Je na ňom sústredených osem diel slovenských autorov, oslovených majstrovstvom dvoch predstaviteľov nášho špičkového interpretačného umenia, violončelistom Eugenom Prochácom a akordeonistom Rajmundom Kákonim.

Titul je nepriehliadnuteľný. Ani nie tak pre fialovú výtvarne zdatnú ambaláž (Bibira–Milota Marková/Milota Havránková) skôr vďaka atrak-tívnej dramaturgickej konštelácii. Nezvyknem apriori listovať v sprievodných textoch. Tentokrát som výnimočne porušila pravidlo. Koncíznym, výstižným textom sa o to pričinil Juraj Hatrík. Ak v sprievodnom texte píše, že „ ... dodnes sa nájdu odborníci, ktorí tvrdia, že violončelo, vznešený nástroj, ktorý už stáročia nemení svoje parametre a stojí za ním obrovská literatúra slávnych skladateľov... že tento „šľachtic“ medzi nástrojmi by sa nemal spájať s „plebejským“ akoredeónom, ktorý bežne poslucháčske povedomie ešte stále, napriek veľkému vývoju nástrojovej a interpretačnej kvality, ale aj existencii mnohých skvelých diel berie ako „harmoniku“ a nečaká od neho viac ako žánrovo špecifickú dobrú hudobnú zábavu a rozptýlenie...,“ nemožno s ním iné, len súhlasiť. Napokon, sám vytvoril množstvo kvalitných skladieb a doslova odkryl čaro akordeónu v časoch, keď sa ešte „nenosil“...

Disk obsahuje skladby, pokrývajúce široký autorský generačný diapazón. Jeho príťažlivosť spočíva v spôsobe aj v poetike, ktorou sa každý zo skladateľov prihovoril a našiel si cestu k bizarnej zvukovej kombinácii. Z autorsky pestrej vzorky hovorí jedno: každý tvoriaci skladateľ je ochotný nechať sa inšpirovať dobrým, výrazným interpretačným umením a skúmať hranice možností v neopozeraných zvukových zónach.

A tak zaradom prichádzajú skladby: El efecto föhn, „nahodený“ briskným recesistickým minimálom Mareka Piačeka, následne, ako (chcený či nechcený) štýlový kontrast znejú Tri tatranské bukoliky od Milana Nováka – spoľahlivo tradičné, hravé, hudobnícky plnokrvné. Zeljenkovo Slovenské tango Štefánka je – ako ináč – vtipné, roztopašné dielo s odleskom nostalgie à la Požoň... Gahérova Legenda zaimponuje nielen tradičnou technologickou zdatnosťou, ale aj citom pre koloristiku oboch nástrojov, ktorú zdôrazní širšia sadzba a rozsiahlejší výrazový ambitus. Ľubica Čekovská sa na disku predstavuje v skladbe In Conversation svojou príznačne senzibilnou a vynaliezavou dikciou. Exponovaný dialóg oboch nástrojov je dávkovaný vo viacerých kontrastných polohách – chvíľami je vzrušený, mierne epický, ale aj krotký, každopádne spontánny a výrečný. Daniel Matej v kompozícii Nice priznáva afinitu k hudobnej štylistike Cagea, Feldmana, Browna – tu je však doplnená a umocnená jeho osobnostným komentárom s vlastným výkladom. Lejavovo Nokturno č. 6 je viac než ambicióznou „hudbou noci“. Mladý skladateľ sa sústredil na priam detailné cizelovanie farieb a možností nástrojov a z koncíznej štrukturálnej mustry vyťažil v celku skladby vysoko pôsobivý účinok.

Na záver som náročky zaradila skladbu Juraja Hatríka Vízia (reálne je zaradená ako siedma). Svojím charakterom, obsahom, aj rozsahom (na rozdiel od ostatných titulov 3 až 8-minútových trvá vyše 20 minút a duo je tu obohatené o gitarové vstupy skvelého Jozefa Zsapku...) sa mi vymyká z kontextu predchádzajúcich diel.

V skladbe cítime aj iné, azda hlbšie pozadie, ktoré determinuje jej dramatický kontext, vyplývajúci zo skladateľových čechovovských odkazov a vízií (práca na opere Čierny mních). Množstvo väzieb, symbolov, obrazov, vyrieknutých aj zamlčaných sentencií, votkaných do umne vybudovaného oblúka s kvázi rezignáciou, robí túto Hatríkovu pôsobivú hudbu nesmierne „vážnou“, nútiacou poslucháča k sústredenému zamysleniu. Ak by som ju zaradila na záver disku, tak aj preto, že tvorí evidentný kontrast k predchádzajúcim, zväčša odľahčeným kompozíciám...

Celkom na záver môžem vyjadriť len potešenie z vydareného, interpretačne exkluzívneho a doslova objavného disku, ktorý nutne musí zaujať nielen „odborného“ poslucháča.




Aktualizované: 25. 07. 2016