Logo HŽ

Očová: Nahrávky tradičnej ľudovej hudby z roku 1958

CulturaEthnica 2012

folklór

O atraktívnosti Podpoľania pre slovenskú folkloristiku svedčí už skutočnosť, že v Detve vznikli historicky najstaršie zvukové záznamy slovenských ľudových piesní. V roku 1901 tu nahral Karol Anton Medvecký na fonografické valce väčší súbor piesní a fujarových melódií pre Muzeálnu slovenskú spoločnosť. Z prelomu 20. a 30. rokov máme už takmer priamo očovské nahrávky. Zo Želobudze pozval Karel Plicka speváčku Annu Strelcovú-Ľuptákovú na nahrávanie pre Fonografický archív ČSAV. Z roku 1949 sa zachovalo niekoľko minút nahrávok fujaristu a píšťalkára Martina Danku, ktoré pripravil vtedajší vedúci Oddelenia ľudovej hudby bratislavského rozhlasu Janko Matuška. Rozsiahlejší je zber Pavla Tonkoviča z roku 1951 – takisto pre bratislavský rozhlas. Sú to nahrávky očovskej folklórnej skupiny, ľudovej hudby Jozefa Gašpara-Hrisku a speváčok sólistiek Z. Valičovej, M. Pivoluskovej, M. Huliakovej, M. Ostrolúckej a M. Izraelovej. Od 60. rokov vznikali v bratislavskom rozhlase nahrávky z Očovej, najmä vďaka zberom redaktora Ondreja Demu (cyklus Klenotnica ľudovej hudby). Je tu zastúpená ľudová hudba Jána Berkyho-Dušana a sólisti Juraj Ďurečka a Juraj Novák. Za samostatnú zmienku stojí pásmo Na Mitra v Očovej (s ľudovou hudbou Jána Berkyho-Dušana).

Z bohatého archívu banskobystrického rozhlasu pripomenieme aspoň nahrávky, ktoré vznikli v súvislosti s prípravou súboru gramofónových platní Podpoľanie – panoráma ľudovej hudobnej kultúry z roku 1986.
Tretím, či vlastne chronologicky druhým štúdiom vtedajšieho Československého rozhlasu, ktoré sa venovalo folklóru z Očovej, je Brno. Súviselo to s dramaturgiou vtedajšieho BROLN-u, ale aj s pôsobením cimbalistu a aranžéra Jána Gašpara-Hrisku, očovského rodáka, priamo v tomto telese. Pravdaže, rozhodujúci bol záujem etnomuzikológa Dušana Holého, ktorý sa v decembri 1958 vybral s kolegom Zdenkom Cupákom a s Jánom Gašparom-Hriskom na nahrávanie do Očovej. Za dva dni sa im podarilo realizovať zber, na ktorom nás prekvapí široké spektrum záberu. Sú tu zastúpení primáši Jozef Gašpar-Hrisko, Ján Gašpar-Hrisko st., Ján Berky-Dušan i Jozef Gergeľ-Totko, pričom každý z nich reprezentuje vlastný, osobný prístup k očovskému štýlu hry, ale dáva nám vytušiť čosi i o generačnom vývine. Sólistov-inštrumentalistov zastupujú fujaristi a píšťalkári (šesťdierková píšťala, dvojačka, flautička) Juraj Jamriška, Juraj Ďurečka a Martin Danko, čo sú takisto už legendárne mená, spevákov Ján Gilian, Ján Gašpar-Hrisko st., Tomáš Chabada a Ján Biely.
Ako zdôrazňuje aj autorka sprievodného textu Alžbeta Lukáčová, opakované zaradenie niektorých obľúbených nápevov (v jednom prípade až šesťkrát) umožní pozornému poslucháčovi porovnávať a utvárať si predstavu o individuálnom prejave i generačnom vývoji – takúto možnosť by nám nijaký bežný komerčný titul neposkytol. Dokumentárnu a poznávaciu hodnotu výberu zvyšuje i zaradenie ukážok hry niektorých primášov, súhry primáša a kontráša, ale aj jeden rozhovor. Ak by sme chceli zostaviť výber adekvátnej hodnoty z vyššie spomenutých súborov nahrávok, museli by sme azda siahnuť do každého z nich. Napriek všetkým týmto kvalitám pre bádateľov, muzikantov a amatérskych folkloristov „fajnšmekrov“ ostáva album Očová – verím, že nielen pre mňa – aj vynikajúcim cédečkom „na počúvanie“. Iste aj vďaka spontánnemu prejavu bez úsilia o retušovanie chýb (hoci i zakašľania), takže si naše uši konečne oddýchnu od vypreparovaných štúdiových nahrávok. Editorom Alžbete Lukáčovej a Petrovi Obuchovi sa podaril ďalší „husársky kúsok“. Ale vďaka patrí aj Českému rozhlasu Brno, ktorý bol ochotný otvoriť svoju fonotéku. Bolo by dobre, keby sa takto postupne dostávali na verejnosť aj ďalšie poklady z rôznych archívov a fonoték.




Aktualizované: 27. 02. 2016