Logo HŽ

SĽUK cez mikroporty

Budú hrať... (píšem o 2. premiére 18. apríla) sú samostatné hudobné, spevácke a tanečné čísla, zostavené do dramaturgického celku, ktorý prostredníctvom hudby, spevu a tanca podáva obraz o desiatich charakteristických regiónoch Slovenska. Trinásť čísel tvorí asi 80-minútový program bez prestávky, vhodný na uvedenie v komornom prostredí kultúrnych domov, v interiéri aj exteriéri. Keby SĽUK už nemal v ponukovom repertoári program Obrázky zo Slovenska (čo je veľký tanečno-filmový projekt), mohli by sme povedať, že uviedol Obrázky zo Slovenska II – ibaže v komornej podobe. Mozaikovité ukážky z jednotlivých regiónov Slovenska (Ponitrie, gajdošské piesne pre nineru a orchester, dievčenské spevy z Gemera, staré stredoeurópske tance, rusínske dievčenské spevy a tance, dievčenské, mládenecké spevy a tance z Dolného Liptova, zbojnícka pieseň a prekáračky z Podpoľania, dievčenská pieseň a hudba z Terchovej, tri parobské z Horehronia pre ústne harmoniky, goralské spevy a tance, koncertantná skladba pre cimbal a orchester inšpirovaná piesňou z Raslavíc, spevy a tance zo Šariša a Zemplína, koncertantná skladba pre sólo husle a orchester Tri Klenovské) upravil a spracoval Štefan Molota pre Ľudový orchester SĽUK-u pod vedením primášky Zuzany Pokornej (7 členov), externú Ženskú spevácku skupinu pri SĽUK-u (6 žien) a pre „až“ (!) dva tanečné páry. Úpravy Molotu neusilovali o nejaké kompozičné experimenty (aj tie sme v minulosti v SĽUK-u zažili: treba priznať, že vo svojej dobe posunuli vývoj názorov na spracovanie foklórneho odkazu).

Tentoraz išli hudobné čísla za sebou po dobre „vyšliapanej“ ceste tradične štylizovaného folklóru: vkusne, no nijako, v čo i najmenšej autorskej kontrapozícii, proti tradičnému základu. Zvláštnosťou uvedenia všetkých skladieb bola interpretácia cez mikroporty. Prirodzenosť hlasov a hraných tónov sa v tomto podaní celkom vytratili. Réžia Stanislava Marišlera stavala na komornom prostredí rusoveckého javiska (a iných zájazdových scén), s nenásilným nadväzovaním za sebou plynúcich čísel. Zbytočné bolo riešenie scény spôsobom „javisko na javisku“ (Peter Čanecký) – zadný priestor minijaviska sa totiž efektne využil iba v jednom tanečnom čísle. Oživením boli hosťujúci sólisti: multiinštrumentalista Igor Hraško a multifunkčne využitý Róbert Puškár. Tento známy muzikant a zabávač bol i najnespútanejším živlom na javisku – v hre na rôznych ľudových nástrojoch, v speve a dokonca aj v tanečnom prejave. Ľudovému orchestru SĽUK-u s nástrojovo kvalitne hrajúcou a orchester zjednocujúcou primáškou Zuzanou Pokornou (profesionalitu preukázala v sólach i „prekáračkách“ s flautistkou Martinou Mestickou) nemožno síce nič vyčítať, no veľa chýbalo v prepotrebnom iskrení a interpretačnom temperamente.

Tie do svojho sóla zato vniesol pozoruhodný cimbalista Andrej Jarolín a Martina Mestická ako sólistka na rôznych druhoch píšťal a fláut. Dva tancujúce páry (Mária Miklovičová, Kristína Patyková, Marek Grega a Juraj Jánošík) splnili na rusoveckej miniscéne SĽUK-u na kvalitnej profesionálnej úrovni choreografické predstavy Stanislava Marišlera a Martina Urbana. Tí si stanovili za cieľ v čo najkomornejšej zostave predstaviť tradične štylizovaný folklórny materiál, ktorý možno ponúknuť aj menej solventným organizátorom kultúrnych podujatí. Azda najviac si z tradičného interpretačného prejavu uchovala Ženská spevácka skupina pri SĽUK-u, ktorá – pod vedením sólistky Márie Strakovej, za spoluúčinkovania Adriany Jarolínovej – evokovala plnozvučnými tónmi i farebnými, kolektívne dokonale zladenými hlasmi atmosféru, pôvab, lyriku, hravosť i ľubozvučnosť dievčenských a ženských hlasov slovenského tradičného vidieka.

Budú hrať... nie je posledný program k 60. výročiu Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Spomienkový optimizmus na lepšie časy SĽUK-u pripomenú Dni SĽUK-u (od 15. júla do 15. októbra), v rámci ktorých bude v bratislavskom Slovenskom národnom múzeu výstava 60. výročie SĽUK-u a od 5. septembra do 4. októbra predstavenia scénických programov z repertoáru SĽUK-u na Novej scéne v Bratislave. Všetko vyvrcholí slávnostným galaprogramom, ktorý bude azda reprezentatívnejší, osobitejší (a v plnej tanečnej zostave)... Napriek všetkým známym i neznámym materiálno-finančným problémom nášho jediného profesionálneho folklórneho telesa dúfame, že sa v jubilejnom roku potvrdí oprávnenosť existencie SĽUK-u pre dalšie desaťročia.  

Budú hrať... / hudobné spracovanie: Š. Molota / hudobné naštudovanie: Š. Molota, Z. Pokorná, M. Straková / choreografia: S. Marišler, M. Urban / scéna: P. Čanecký / pôvodné kostýmy: Š. Kišová / kostýmy: P. Čanecký / réžia: S. Marišler / premiéry: 17., 18., 19. apríla, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Bratislava 




Aktualizované: 27. 06. 2016