Logo HŽ

Slovenská filharmónia jubilujúca 1949 - 2009

V roku 60. výročia svojej existencie bola Reduta, „chrám umenia“, ako Slovenskú filharmóniu v prvom príhovore k filharmonikom (2. 9. 1949) nazval profesor Václav Talich, vyhostená z domovského sídla. Ak sa hovorí, že pre našu krajinu je osudové číslo osmička, pre Slovenskú filharmóniu (a slovenskú hudbu) je takýmto číslom deviatka.

V roku 1919 bola Hudobná škola pre Slovensko premenovaná na Hudobnú a dramatickú akadémiu, neskôr Štátne konzervatórium. V roku 1929 vznikol Orchester Radiojournalu – dnešný Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a 27. 10. 1949 zazneli na prvom koncerte Slovenskej filharmónie s dirigentom Ľudovítom Rajterom (v historickej budove SND) slová vtedajšieho povereníka školstva, vied a umení Ladislava Novomeského: „Mám česť oznámiť Vám, že dnešného dňa je náš kultúrny život obohatený o Slovenskú filharmóniu.“

Začiatky mnohých renomovaných európskych orchestrov siahajú oveľa hlbšie do minulosti (napr. lipský Gewandhaus-Orchester vznikol v roku 1781, Viedenskí filharmonici v roku 1842, Berlínsky symfonický orchester v roku 1882, holandský Concertgebouworkest v roku 1888, Česká filharmónia v roku 1894). Slovenská filharmónia začala aj vzhľadom na historické a politické súvislosti tvoriť svoju históriu až na základe zákona SNR č. 13/1948 Z. z. Odvtedy zažila početné úspechy doma i v zahraničí – okrem takmer všetkých európskych štátov hosťovala v USA, Japonsku, Austrálii či v bývalom Sovietskom zväze. Rozhodujúce však nie sú roky vzniku, kvality telesa a opodstatnenie jeho existencie potvrdzuje každý koncert nanovo.
V začiatkoch vzniku inštitúcie sa pracovalo vo vysokoškolskom kabinete prof. Eugena Suchoňa, predsedu Prípravného, neskôr Správneho výboru Slovenskej filharmónie. Pamätníčkou na toto obdobie je pani Melánia Kušnírová-Hammerová, ktorá spolu s Júliusom Letňanom v roku 1949 nastúpila do administratívy a pôsobila ako tajomníčka telies SF.

Reduta – sídlo Slovenskej filharmónie

Keď zákonom Slovenskej národnej rady zo dňa 18. 12. 1948 vznikla Slovenská filharmónia, štát jej pridelil priestory Reduty, eklektickej budovy, patriacej od roku 1919 mestu, pričom jej úpravy trvali až do roku 1969. No už v 80. rokoch vznikla idea rozšírenia Reduty zásadnou prestavbou. Podľa víťazného architektonického návrhu sa mala prepojiť pôvodná budova s novostavbou na nádvorí zrušením deliacej steny, čím by vznikli ďalšie priestory. Projektu však chýbalo finančné zabezpečenie, navyše potrebné úpravy neodporúčal pamiatkový úrad. V priebehu desaťročí sa tak Reduta podrobovala výlučne opravám.

Po mnohých odkladoch generálnej rekonštrukcie Reduty informoval 2. 4. 2009 generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie prof. Marian Lapšanský ministra kultúry SR Mareka Maďariča o znaleckom posudku stavu budovy, na základe ktorého bola urýchlene uzavretá. Otázne zostáva, do akej miery možno veriť plánovanej dobe rekonštrukcie, skrátenej z troch rokov na dva, keďže sa v interiéri ani exteriéri Reduty stále takmer nič nedeje. Šesťdesiatročné jubileum popredného hudobného telesa si v roku 2009 preto pripomenieme – tak ako na začiatku jeho existencie – v historickej budove SND...

Riaditelia

Od 15. 4. 1968 do roku 1991 bol riaditeľom Slovenskej filharmónie Ladislav Mokrý. Hoci som osobne poznala a vážila si jeho predchodcov (Július Letňan, Dezider Kardoš, Bohumil Trnečka, Ján Strelec, Ladislav Slovák) i pokračovateľov (Alžbeta Rajterová, Karol Fajth, Jozef Tkáčik, Marian Lapšanský), riaditeľ, muzikológ a vysokoškolský pedagóg L. Mokrý mi natrvalo zostal v pamäti kvôli neúnavnej aktivite v prospech slovenskej hudby, odbornosti, prenikavému intelektu, ale aj mimoriadnym osobnostným kvalitám. Počas jeho éry popri Orchestri SF a Slovenskom filharmonickom zbore pôsobili i ďalšie telesá a sólisti: Warchalov Slovenský komorný orchester, Musica
aeterna, Filharmonické kvarteto, Moyzesovo kvarteto, Slovenské trio, Bratislavské dychové kvinteto, od 1. 5. 1986 aj Komorná opera SF (ktorej sa neujala Opera SND), sólisti Magdaléna Hajóssyová, Peter Mikuláš, Ferdinand Klinda, Anna Predmerská-Zúriková, Klára Havlíková, Peter Toperczer, Marian Lapšanský, Jozef Podhoranský a ď. Diplomatické schopnosti riaditeľa, ktorý bol dlhoročným generálnym tajomníkom, neskôr viceprezidentom a od roku 1991 aj prezidentom Medzinárodnej hudobnej rady UNESCO, prispeli k mnohým hosťovaniam zaujímavých sólistov, dirigentov i telies. Dramaturgii sa v tom čase venovali Alžbeta Rajterová ako hlavná dramaturgička a Božena Horváthová, dcéra dlhoročného vedúceho koncertnej prevádzky SF Vladimíra Horvátha, ktorý v mnohom prispel k propagácii inštitúcie. Jeho rukopis, venovaný Slovenskému komornému orchestru, vyšiel v OPUS-e s umeleckými fotografiami Kamila Vyskočila k 25. výročiu telesa.

Dirigenti

V priebehu posledných rokov Slovenská filharmónia výrazne „omladila členskú základňu telies“ najmä prijatím absolventov konzervatórií a VŠMU. Orchester je však pre časté striedanie takpovediac „bez šéfdirigenta“. Po Václavovi Talichovi, Ľudovítovi Rajterovi, Tiborovi Frešovi, Ladislavovi Slovákovi, Liborovi Peškovi, Vladimírovi Verbickom, Bystríkovi Režuchovi, Aldovi Ceccatovi a Ondrejovi Lenárdovi bol od roku 2007 do konca sezóny 2008/2009 šéfdirigentom Peter Feranec. Faktom je, že orchestru chýbajú kontinuita práce a umelecké vízie dirigentov, akými boli napr. Ľudovít Rajter (1949—1976) alebo Ladislav Slovák (1961—1981). Od sezóny 2009/2010 sa novým šéfdirigentom stal Francúz Emmanuel Villaume.

Slovenská filharmónia „včera a dnes“

V 80. rokoch ešte fungovala materiálna podpora „oficiálnej“ kultúry, vďaka čomu bolo možné zabezpečiť filharmonickým telesám zahraničné zájazdy, ale aj účinkovanie na domácich festivaloch v Piešťanoch a v Trenčianskych Tepliciach, pravidelne aj v piešťanskom Dome umenia, ktorý od roku 1979 inštitúcii patril. Vznikali tiež nahrávky pre vydavateľstvá OPUS, ale aj Hungaroton, Erato či prvý kompaktný disk pre Pacific Music. V publikácii k 40. výročiu SF (1989), na ktorej vzniku som sa podieľala, vyslovil Ladislav Mokrý v príhovore želanie vybudovať zo Slovenskej filharmónie umeleckú ustanovizeň „schopnú na vysokej úrovni obsiahnuť celú šírku klasického dedičstva i súčasných hudobných snažení.“

Viacerým sa toto extenzívne chápanie pôvodného poslania SF, ktorá začala zastrešovať aj aktivity novovzniknutých telies, filharmonických členov či mladej nastupujúcej generácie, nepáčilo. Negatívom spomínaného obdobia bolo, že mnohé úlohy (a nekompromisné príkazy, viď „kauzy“ šéfdirigenta Libora Peška a Vladimíra Verbického) nariaďovalo priamo ministerstvo kultúry.


Zrkadlo kultúry

Ladislav Novomeský v príhovore pri príležitosti vzniku Slovenskej filharmónii zadefinoval zásadnú úlohu tejto inštitúcie v slovenskej hudbe: „Po prvýkrát vo svojich kultúrnych dejinách má Slovensko samostatný symfonický orchester v tejto Filharmónii. Samotná existencia takéhoto telesa hudobných skladateľov a pozoruhodné skladby nevytvára. Ale nerastú hudobní skladatelia a netvoria sa pozoruhodné diela hudobné, keď takéhoto telesa niet. Preto s nádejou budeme čakať i rozvoj našej hudobnej tvorby už v tejto chvíli, keď nám prichodí s uspokojením ustáliť, že jestvuje inštrument pre jej reprodukciu v Slovenskej filharmónii.“ Škoda, že dnes je v programe Slovenskej filharmónie oveľa menej súčasných slovenských skladieb než v minulosti, hoci konfrontácia s umeleckými poetikami rozličných generácií slovenskej hudobnej tvorby by mohla priniesť zaujímavé podnety.
V súčasnosti Slovenská filharmónia funguje bez viacerých telies i všetkých sólistov a je limitovaná finančnými prostriedkami. Tvoria ju orchester Slovenská filharmónia, ktorý má 124 členov (po prvom konkurze 15. júna 1949 bolo vystavených 25 dekrétov a prvá sezóna začínala so 48 angažovanými členmi), 82-členný Slovenský filharmonický zbor a Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala so 16 členmi. Ako hlavnému usporiadateľovi zostal Filharmónii popredný medzinárodný festival Bratislavské hudobné slávnosti, ktorého jubilejný 45. ročník sa bude z väčšej časti konať v blízkej historickej budove SND.

Epilóg

Na záver zacitujem opäť slová Václava Talicha, ktorý je spolu s Ľudovítom Rajterom zakladateľskou osobnosťou SF a ktorého prvý koncert s komorným orchestrom SF 18. 11. 1949 bol okrem dôkladnej umeleckej práce (na jedno vystúpenie vraj vyžadoval dnes už nereálnych 18 skúšok!) aj demonštráciou česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti a poctou slovenskej hudbe (skladby V. Nováka a jeho žiakov Alexandra Moyzesa, Eugena Suchoňa a Jána Cikkera), zo spomínaného prvého príhovoru filharmonikom: „Stojí pred vami nekonečná méta, ktorá sa volá umenie. Čím ďalej za ňou pôjdeme, tým sa nám bude viac vzďaľovať, a preto sami nikdy nebudeme spokojní.

Toto neustále hľadanie je najvlastnejším poslaním tvorivého umelca, jeho kliatbou i požehnaním. V hudbe sa musíme stále vracať k pôvodným úlohám, opravovať dosiahnuté a výsledok je stále v nekonečne. Skutočné umenie nepozná rutinérstvo znamenajúce smrť umelca a cudzia mu je aj improvizácia. Predsavzaté úlohy stoja pred nami a nesmú im stáť v ceste žiadne subjektívne záujmy. Všetci sme len služobníkmi umenia v ušľachtilom boji za hľadaním krásna... Zo Slovenskej filharmónie sa musí stať chrám umenia, ktorý jedine svojou veľkou prácou získa autoritu a vážnosť...“

 

Šesťdesiat rokov Slovenskej filharmónie

1949
∙  Prípravný výbor Správnej rady  SF vedie Eugen Suchoň
∙  prvý koncert SF v budove Opery SND – dirigent Ľudovít Rajter (27. 10.)
∙  prvý koncert Komorného orchestra SF s Václavom Talichom (18. 11.)

1950
∙  SF po prvýkrát účinkuje na festivale Pražská jar – dirigent Saša Popov

1952
∙  riaditeľom SF sa stáva Dezider Kardoš (do r. 1954)
∙  3. 8. Košice - posledný koncert Václava Talicha so SF
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Tibor Frešo

1953
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Ľudovít Rajter

1955
∙  jeden rok vykonáva funkciu riaditeľa SF člen orchestra Bohumil Trnečka

1956
∙  na post riaditeľa SF je menovaný Ján Strelec (do r. 1960)
∙  na abonentných koncertoch (1. a 2. 11.) diriguje SF Hans Swarowsky

1957
∙  SF prvýkrát účinkuje v zahraničí – v rakúskom Linzi (dirigenti Ľ. Rajter a Jakov Cipci)

 1958
∙  SF vystupuje na koncertoch v Belgicku a bývalej NDR (dirigenti Ľ. Rajter a Edgard Doneux)

1961
∙  umeleckým šéfom SF je menovaný Ladislav Slovák
∙  SF vystupuje prvýkrát na 14 koncertoch v Taliansku

1963
∙  prvé turné SF vo Veľkej Británii (dirigenti Ľ. Rajter a L. Slovák)

1966
∙  na abonentných koncertoch (3. a 4. 2.) diriguje SF Claudio Abbado

1967
∙  21. 9. vystupuje SF na festivale Varšavská jeseň – dirigent Ľ. Rajter

1968
∙  na post riaditeľa SF je menovaný Ladislav Mokrý (do r. 1990)

1969
∙  SF prvýkrát diriguje Zdeněk Košler (7. a 8. 5.)

1971
∙  na koncerte festivalu Pražská jar SF diriguje Riccardo Muti (23. 5.)

1973
∙  na abonentných koncertoch (24. a 25. 5.) SF diriguje Sergiu Celibidache
∙  SF prvýkrát vystupuje v Španielsku

1975
∙  na koncerte festivalu Korutánske leto SF diriguje Aram Chačaturian (8. 7.
∙  na záverečnom koncerte BHS SF diriguje Neeme Järvi (19. 10.)

1976
∙  SF vystupuje na 9 koncertoch vo Švajčiarsku – dirigent L. Slovák

1978
∙  koncerty SF v štátoch vtedajšieho Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko

1980
∙  prvé koncertné turné SF v Japonsku – dirigenti Z. Košler, L. Slovák a Ken Ichiro Kobayashi
∙  na koncerte festivalu Korutánske leto diriguje SF Christoph von Dohnányi (11. 7.)

1981
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Libor Pešek


1982
∙  umeleckým šéfom SF je menovaný ruský dirigent Vladimir Verbickij

1984
∙  SF vystupuje na 16 koncertoch v Nemeckej spolkovej republike – dirigenti Z. Košler a V. Verbickij
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Bystrík Režucha

1986
∙  SF uskutočňuje koncertné turné do Japonska (január - február) a Talianska (október)
∙  na abonentnom koncerte (14. 11.) diriguje SF Krzysztof Penderecki

1987
∙  v mesiacoch október – december vystupuje SF na 36 koncertoch v Nemeckej spolkovej republike a Japonsku – dirigenti Z. Košler a B. Režucha

1989
∙  členovia SF vstupujú v pondelok 20. 11. do štrajku na podporu Nežnej revolúcie

1990
∙  Sir Yehudi Menuhin so sólistami Luciou Poppovou, Gidonom Kremerom a Alexisom Weissenbergom vystúpil so SF na koncerte usporiadanom Amnesty International
∙  spolu s Českou a Brnianskou filharmóniou uviedla SF v Prahe Smetanov cyklus symfonických básní Má vlast – dirigent Rafael Kubelík (14. 6.)
∙  umeleckým šéfom SF je menovaný taliansky dirigent Aldo Ceccato

1991
∙  riaditeľkou SF sa stáva Alžbeta Rajterová
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Ondrej Lenárd – od r. 1995 zastával aj funkciu hudobného riaditeľa

1993
∙  SF koncertne uvádza kompletnú operu Jána Levoslava Bellu Kováč Wieland

1994
∙  SF prvýkrát vystupuje na 9 koncertoch v USA – dirigent O. Lenárd

1995
∙  na post riaditeľa SF je menovaný Karol Fajth
∙  prvé koncertné turné SF vo Švédsku – dirigent O. Lenárd

1996
∙  riaditeľom SF sa stáva Jozef Tkáčik
∙  O. Lenárd diriguje SF na 13 koncertoch v Japonsku (jún) a 9 koncertoch v Nemecku (október)

1999
∙  SF si 27. 10. pripomenula 50. výročie vzniku slávnostným koncertom pod taktovkou
O. Lenárda
 
2000
∙  členovia SF so šéfdirigentom O. Lenárdom boli 27. 2.  prijatí na audiencii u pápeža Jána Pavla II.

2001
∙  SF vystupuje na 11 koncertoch v Španielsku – dirigent O. Lenárd

2003
∙  postu umeleckého riaditeľa SF sa ujíma Jiří Bělohlávek

2004
∙  riaditeľom SF sa stáva Marian Lapšanský
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Vladimír Válek

2006
∙  SF sa pod vedením šéfdirigenta V. Válka predstavila na 6 koncertoch v Španielsku

2007
∙  šéfdirigentom SF je menovaný Peter Feranec, post stáleho hosťujúceho dirigenta zastáva Leoš Svárovský

2009
∙  šéfdirigentom SF sa od 61. koncertnej sezóny stáva Emmanuel Villaume

Terézia Ursínyová absolvovala štúdium muzikológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po rokoch hudobno-kritickej práce v časopise Hudobný život a pôsobení vo Zväze slovenských skladateľov nastúpila v r. 1986 ako dramaturgička Komornej opery Slovenskej filharmónie, v r. 1988—1990 pôsobila ako tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie.

 

X




Aktualizované: 13. 07. 2016