Logo HŽ

Stav a erráta Bartókovského bádania

Môžeme len privítať, že pred výročím Bartókovho jubilea, ktoré nás čaká v budúcom roku, vychádza preklad monografie z pera kolegu Tibora Talliána o skladateľovi, na ktorého je slovenská muzikologická literatúra neobyčajne chudobná. A to i  napriek tomu, že Bartók bol osobnosťou hudby 20. storočia, pričom mal mnohé osobné,  rodinné i umelecké kontakty so Slovenskom a väzby k  slovenskej kultúre.

Napriek obdobiu 60.–70. rokov, kedy bartókovská literatúra slávila svoje najintenzívnejšie obdobie výskumu a postupne sa odkrývali podstata i význam jeho diela, najmä v Maďarsku (výsledkom je aj predložený preklad), sa dielo Bartóka dnes nestretá s takou ozvenou v umeleckom svete, ako by si tento spolutvorca hudby 20. storočia zaslúžil. Týka sa to aj slovenskej muzikológie, pretože množstvo relevantných otázok sotva reflektujeme a bolo by potrebné venovať sa im nielen z hľadiska odkazu Bartókovho diela, ale aj jeho hlbšieho vzťahu k Bratislave i Slovensku. Nie sú to len náročnejšie vedecko-výskumné projekty jeho diela, ktoré absentujú, ale aj elementárne otázky týkajúce sa rodiska Bartókovej matky, ktorá výrazným spôsobom formovala jeho umeleckú osobnosť. Dodnes chýbajú v dostatočnej dôkladnosti príspevky o rokoch prvotných štúdií a hudobných aktivít Bartóka v Bratislave na prelome 19. a 20. storočia, najmä o osobnosti matky, ktorá ho v tom čase viedla a vytvorila predpoklady na to, aby mohol v Budapešti nastúpiť na náročnejšie profesionálne hudobné štúdiá, hoci pôvodne uvažoval o pokračovaní vo Viedni.

To isté sa týka aj osobnosti Franza Liszta, ktorý bol ako skladateľ a klavirista pre Bartóka v tomto období umeleckým idolom; ten je, žiaľ, pre slovenskú hudbu v 19. storočí rovnako doposiaľ terra incognita. Pravda, ak nepočítame ignorovaný rozsiahly monografický, takpovediac „ilegálny“ alebo neoficiálny výskum a publikačnú sériu v slovenčine o tomto charizmatickom tvorcovi európskej hudby 19. storočia, s osobitým vzťahom k Bratislave a rovnako i k Slovensku, ako tomu bolo aj u Bartóka. Nehovoriac o samotnom Bartókovi, ktorý sa v ďalších desaťročiach neustále vracal k matke a sestre do Bratislavy, absolvoval desiatky ďalších ciest, na ktorých prešiel takmer celé Slovensko. A to ako zberateľ slovenských ľudových piesní, ktorým venoval veľkú časť svojej mladosti – tam sa utváral jeho vzťah k ľudovej hudbe ešte predtým, ako zahájil svoje veľké zberateľské a výskumné cesty.
K uvedeným otázkam patrí aj jeho vzťah k Matici slovenskej v 20. a 30. rokoch, zaťažený komplikovanými otázkami vydania jeho zberateľského diela slovenských ľudových piesní. Je paradoxom, že posledný 3. zväzok jeho Slovenských ľudových piesní bol vydaný až v roku 2007, a to skôr vďaka náhode ako cieľavedomej oficiálnej edičnej činnosti či politiky našich vydavateľstiev (aj hudobných), hoci bol do tlače pripravený už v 50. rokoch minulého storočia. S tým pochopiteľne súvisí aj pramenná báza, ktorá by mohla poskytnúť materiál pre detailnejšie objasnenie otázok úprav našich ľudových piesní a ich vplyvov na Bartókovu hudobnú tvorbu. Nespomínajúc nedohľadné vydanie 4. zväzku diela, ktorý rovnako čaká desaťročia na publikovanie so všetkými ostatnými pramennými materiálmi a prehľadmi, ktoré sú jeho súčasťou, vrátane najnáročnejších hudobných analýz, aké kedy boli s Bartókovými zápismi ľudových piesní uskutočnené. K ním patria aj v 70. rokoch realizované výskumy po stopách Bartóka na základe iniciatívy Denijsa Dilleho, vtedajšieho riaditeľa Bartókovského archívu v Budapešti.
Pri tejto kusej, nie celkom radostnej bilancii a z pohľadu na naše erráta, ktoré síce nepatria do predjubilejných úvah pri vydaní diela o tomto veľkom tvorcovi hudby 20. storočia, ale najmä k tomu, aby sme sa zamysleli nad budúcnosťou jeho diel. Nad témami, ktoré bezpochyby patria do vienka našich muzikologických inštitúcií, ako akademických tak univerzitných, v osobitých projektoch, vedením študentov k ním v seminárnych, diplomových a dizertačných prácach a v publikáciách, v rámci nutných širších výskumných predsavzatí Bartókovho diela a hlbšieho chápania zmien v hudbe 20. storočia. Aby sme učinili zadosť našim vedeckým a umeleckým povinnostiam a rovnako záväzkom voči našej minulosti, a súčasne prispeli k vecnému vyjasneniu slovensko-maďarských kultúrnych vzťahov v multietnickom historickom kontexte Uhorska.

 

Príspevok zaznel 25. 9. na prezentácii knihy
Tibora Talliána Béla Bartók (Hudobné centrum)

 




Aktualizované: 23. 02. 2016