Logo HŽ

Dobrá vec sa podarila

Myšlienka na rozhovor (nielen) o novom organe v Sielnici vznikla na Prehliadke mladých slovenských organistov, ktorá sa tam konala v decembri minulého roku (spravodajstvo z podujatia sme priniesli vo februárovom dvojčísle HŽ). Hlavnými aktérmi projektu nového nástroja boli vzácni ľudia – na strane investora správca rímsko-katolíckej farnosti Sielnica Marián Gregor a na strane realizátora  &M.Muška Organárskych dielní Žilina bratia Roman a Marián Muškovci.

Správcu farnosti nevídame za organom často – vy ste už v Sielnici odohrali koncerty na starom i na novom nástroji. Aká bola vaša cesta k hudbe, organu, kňazskému povolaniu a prečo ste sa rozhodli aj pre štúdium kompozície?
Marián Gregor: Vyrastal som vo veriacej katolíckej rodine a keď som sa ako žiak základnej školy začal zapájať aj do liturgických služieb, popri miništrovaní som si všímal krásu cirkevného umenia, hlavne organovej hudby. Túžba vedieť hrať na takom farebnom a zaujímavom nástroji ma priviedla k nášmu organistovi, profesionálnemu klaviristovi Alešovi Solárikovi. Po mojich začiatkoch samouka som tak dostal prvého erudovaného sprievodcu na ceste hudobného dospievania. Popri tom však vo mne silnela túžba byť kňazom, oslavovať Boha liturgiou a cez krásu ohlasovať jeho pravdy ľuďom. Hoci som už bol dokonale pripravený na konzervatoriálne štúdium, povolanie ku kňazstvu vo mne silnelo, a tak som smeroval do kňazského seminára v Badíne. Toto rozhodnutie však neznamenalo rozlúčku s hudbou.

Aj v seminári som hrával na organe a viedol miestnu scholu cantorum. Po kňazskej vysviacke v roku 2003 som čoraz častejšie dostával úlohy súvisiace s liturgickou hudbou v diecéze. Vzhľadom na túžbu tvoriť novú hudbu som sa snažil venovať aj improvizácii a kompozícii, ktorú mi dnes už zosnulý biskup Mons. Rudolf Baláž dovolil popri kňazskej službe študovať na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Mojím hlavným pedagógom sa stal prof. Ladislav Burlas. Jeho bohaté skúsenosti sa spájali s veľkou slobodou, ktorú dával svojim študentom pri hľadaní vlastných kompozičných ciest. Popri tom som pôsobil ako kňaz na viacerých miestach – v Martine, Banskej Bystrici a Sielnici. Liturgická a organová hudba sa mi stali prirodzene najbližšími oblasťami umenia, ktorým by som sa chcel venovať aj naďalej.

 Prečo ste sa rozhodli zaoberať sa organárstvom – spočiatku opravami a neskôr aj stavbou nástrojov?
Marián Muška: Hudbe sa venujem od detstva. Najskôr som hral na klavíri, absolvoval som dva cykly ĽŠU, okresné súťaže, vystúpenia. K organu som sa dostal po prvýkrát ako 15-ročný u starých rodičov v Námestove a bol som fascinovaný zvukom aj technickým riešením tohto kráľovského nástroja. Stále som počúval LP platne Ferdinanda Klindu, Jiřího Reinbergera a študoval dostupnú, vtedy českú a východonemeckú literatúru o organoch. Ako chlapec som si písal registrové dispozície a robil návrhy organov. Neskôr, počas štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave a po ňom, som študoval hru na organe, najskôr súkromne, potom na VŠMU v Bratislave. Štúdium som dokončil na Žilinskej univerzite. Hra na organe, záujem o zvukovú stránku aj konštrukciu organov ma priviedli k ladeniu, čisteniu a menším opravám nástrojov počas vysokoškolských štúdií i po nich v 80. rokoch. Po zmene režimu som získal živnosť na tieto práce i stavbu organov, spolu s mojím bratom Romanom Muškom, ktorý vyštudoval architektúru na STU a scénografiu na VŠMU v Bratislave.

 Ktoré významnejšie opravy či stavby organov ste realizovali?
MM: Spolu s bratom sa venujeme organom viac ako 25 rokov. Najskôr to boli menšie práce, potom väčšie projekty. Získali sme nových kolegov Martina Talapku a Jozefa Šušku, pôvodne stolárov, dnes organárov. Ako firma  &M.Muška Organárske dielne Žilina sme od roku 1998 realizovali desiatky generálnych opráv (v žilinskej Katedrále i tamojšom Kostole sv. Barbory, kde hrávam, v Turzovke, Zákamennom, Púchove, Heľpe, Kochanovciach, Uhrovci, Iži a i.), obnov historických organov – národných kultúrnych pamiatok (unikátny barokový oltárny pozitív Peregrína Wernera v Žiline, Pažického organ v Kysuckom Novom Meste, Šaškov v Mostovej, Možného v Zlatých Klasoch, Kyseľa v Rosine a i.). Schopnosť komplexne a profesionálne zvládnuť širokú problematiku organov v našich organárskych dielňach s montážnou halou, a to po stránke architektúry a dizajnu, zvukového návrhu, menzurácie a intonácie, stolárskych i organárskych prác, nás viedla k stavbe nových píšťalových organov, z ktorých najvýznamnejšie stoja v Sielnici, Dolných Kočkovciach, Lendaku a jeden domáci nástroj. Máme vypracované i ďalšie projekty, ktoré sa zatiaľ nerealizovali.

 Novostavby píšťalových organov sú na Slovensku v súčasnosti veľmi zriedkavé a vzácne. Ako prišlo k realizácii nástroja v sielnickom kostole?
MG: Stavbe organu napomohla vzácna súhra viacerých priaznivých okolností. Od roku 2011 postupne prebiehala modernizácia liturgického priestoru nášho kostola zasväteného Duchu Svätému, ktorá začala oltárom a kamennými časťami svätyne a pokračovala lavicami, spovednými miestnosťami a novou podlahou kostola. V súťaži na architektonické riešenie interiéru padlo rozhodnutie zveriť túto prácu architektovi a dizajnérovi Romanovi Muškovi. Jeho návrh rešpektujúci citlivé komplexné riešenie a estetické zladenie prvkov interiéru obsahoval aj dizajn nového organa, keďže starý organ z roku 1949 si už vyžadoval generálnu opravu. V tom čase naša farnosť získala finančné prostriedky pri odpredaji pozemku, na ktorom má vyrásť veľký nemocničný komplex. S myšlienkou stavby nového nástroja prišiel na zasadnutí farskej rady náš organista Michal Várošík.

Rozhodli sme sa pre organ, ktorý by mohol byť využívaný liturgicky aj koncertne, nielen pre sielnickú obec, ale aj pre hostí. Obec má vynikajúcu polohu medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, v jej blízkosti sa nachádzajú viaceré hotely, kúpeľné centrá, kňazský seminár, ako aj stredné a vysoké školy so zameraním na hudbu. Obnovu interiéru kostola sme zavŕšili rekonštrukciou a rozšírením chóru a napokon novým organom, ktorý má aj svoj výsostne duchovný rozmer a poslanie. Nový organ je svojou dispozíciou i dizajnom ozvenou turíčneho zázraku, znázorneného na našom hlavnom oltári. Duch Svätý naplnil apoštolov odvahou a mocným svedectvom pred celým Jeruzalemom. Od toho momentu sa v Cirkvi prejavujú nespočetné charizmy a prorocký duch napĺňa aj umelcov, aby zvestovali tajomstvo Nevýslovného. Mnohí skladatelia už niekoľko storočí pristupujú ku kráľovskému nástroju s obdivom i bázňou. Veď tak, ako sa vďaka vanutiu Ducha Svätého ukázal život Cirkvi a rozmanitosť jej darov, tak aj v organe práve vďaka prúdeniu vzduchu ožívajú mnohé registrové rady píšťal, aby všetky so svojou jedinečnou farbou, výškou a intenzitou ukázali Božiu moc a zároveň jemnosť, rôznorodosť i jednotu.


MM: Sielnickej farnosti a pánovi farárovi Mariánovi Gregorovi vyslovujem vďaku za odvahu vybudovať nový organ, čo je na Slovensku stále ojedinelá vec, najmä keď sa ponúkajú digitálne náhrady, prípadne inštalujú staršie vyradené nástroje z Európy, ako aj za dôveru, ktorú nám prejavil. Pri úvahách o koncepcii i pri samotnej realizácii organa panovala medzi očakávaniami investora a názormi našej firmy vzácna zhoda. Vypracovali sme tri návrhy organov rôznej veľkosti a ceny, a nakoniec sme sa rozhodli pre realizáciu druhého z nich.



Ako vnímate trend digitálnych organov oproti klasickým píšťalovým nástrojom?
MM: Možno to ilustrovať na jednoduchom príklade, ak by bola vo veži namiesto zvona elektronická náhrada a zvuk zvonov by sa ozýval z reproduktorov. Znelo by to absurdne a všetci by uprednostnili klasický zvon. Ukazuje to rozdiel medzi prirodzeným tónom a jeho náhradou. Pri píšťalovom organe vzniká tón stojatým vlnením v píšťale či chvením jazýčka a stovky až tisíce píšťal tvoria mnohobodový priestorový zdroj zvuku, ktorého výsledok ovplyvňuje akustika chrámu. Napriek snahe výrobcov „digitálov“ po autenticite tu tvorí tón len kmitajúca membrána reproduktora, čo je zásadný rozdiel. Okrem toho, ako môže pedagóg ukázať študentovi Principál, Roh kamzičí či Bombard? Píšťaly a registre možno vidieť a zakúsiť len pri klasickom nástroji. A to nehovorím o pocitoch či zážitkoch hráča pri hre (sluchové vnemy, úhoz, chod traktúry a podobne). Digitálny organ možno akceptovať azda len ako domáci cvičný nástroj. Sakrálny priestor si vyžaduje píšťalový organ, o čom hovoria aj inštrukcie o liturgickej hudbe. Aj keď počtom registrov menší či budovaný postupne.

 

Mohli by ste predstaviť sielnický nástroj?
MM: Ide o väčší 31-registrový dvojmanuálový organ s pedálom inšpirovaný zvukovosťou francúzskych romantických organov druhej polovice 19. storočia, reprezentovaných staviteľom Aristidom Cavaillé-Collom. Podľa našej mienky takýto nástroj umožňuje interpretáciu nielen romantickej francúzskej a nemeckej hudby, ale aj iných období od baroka po súčasnosť, teda takmer celého pokladu organových skladieb rôznych druhov a žánrov. Registre sú na manubriách označené názvami vo francúzštine, čo má zároveň aj pedagogický význam, keďže francúzska organová kultúra má v organovej literatúre dlhodobo dominantné postavenie spolu s nemeckou. Šesť registrov je jazykových, jedným z nich je horizontálna trúbka Chamades 8´ v zábradlí chóru, vybudovaná ako osobitý stroj (tzv. Aditív) pripojiteľný ku ktorejkoľvek klaviatúre či pedálu.

Nástroj má mechanickú tónovú a elektrickú registrovú traktúru. Druhý manuál je umiestnený v žalúziovej skrini. Pre flexibilnú realizáciu mnohopočetných farebných a dynamických registračných zmien je nástroj vybavený elektronickým pamäťovým setzerovým systémom. Celý organ, vrátane výrobnej dokumentácie, projektoval môj brat Roman. Ja som mal na starosti manažment stavby, ako aj výsledný zvukový obraz nástroja. Na ňom sa popri registrovej dispozícii, menzúr píšťal, tlaku vzduchu a ďalších faktoroch v podstatnej miere podieľa aj intonácia píšťal jednotlivých registrov v akustických podmienkach priestoru, kde sa organ nachádza.


 Pod intonáciou si spevák či sláčikár predstaví predovšetkým čistotu výškových pomerov jednotlivých tónov pri interpretácii. V organárstve sa však tento pojem vníma inak...
MM: Intonácia a jej kvalita má u organov rozhodujúci význam. Vyjadruje farbu, čistotu aj dynamiku tónu jednotlivých píšťal a ich radov, ale i zvukovú estetiku organa ako celku. Intonácia a disponovanie registrov tvoria celkový zvukový obraz a najviac určuje kvalitu nástroja. Prvotnou je predstava, aký zvuk chcem dosiahnuť – registrami aj celkovo. Dobre naintonovaný organ žiada precíznu intonáciu každej píšťaly (požadovaný výrez, štrbinu, polohu horného lábia a jadra, prípadne jemné vpichy), čím sa dosiahne požadovaná farba a nasadzovanie tónu, ďalej vyrovnanú silu a farbu píšťal v rámci daného registra, a to podľa premyslenej zvukovej charakteristiky jednotlivých registrov. Tie treba intonovať veľmi charakteristicky. Výsledkom je plnokrvný a farebný zvuk celého organa. Sú rôzne estetiky organového zvuku, my preferujeme kultivovanú intonáciu romantického charakteru. Keďže zvuk kladieme na prvé miesto, prirodzenou sa stala naša dlhoročná spolupráca s výnimočným intonérom Janom Kosterom, ktorého celoživotné skúsenosti a znalosti sa pretavili aj do našich organov a nepochybne zvýšili ich kvalitu.


 Ako hodnotíte s odstupom času nástroj a ako sa uplatnil v liturgickej i koncertnej praxi?
MM: Postavenie organa v Sielnici zďaleka nevnímam len z obchodného hľadiska. Som vďačný za prejavenú dôveru a možnosť vybudovať spoločné dielo. Pri prácach spojených s inštalovaním organa v kostole ochotne pomáhali miestni farníci. Som rád, že postavením nového nástroja sa veci neskončili, ale v podstate začali a pokračujú spoluprácou v umeleckej rovine. Mladí adepti organového umenia majú možnosť získavať skúsenosti s liturgickou praxou a koncertovať. Môj absolvent Pavol Valášek, ktorý v súčasnosti pokračuje v štúdiu na VŠMU v Bratislave v triede doc. Imricha Szabóa, nahral na sielnickom organe prvú profesionálnu nahrávku, ktorá je v podobe CD súčasťou rozsiahleho informačného bulletinu o novom nástroji.


MG: Hoci náš organ plní funkcie koncertné i cvičné (hlavne pre žiakov banskobystrického konzervatória), jeho využitie je v prvom rade liturgické. Do tejto služby bol organ uvedený 13. decembra 2014, kedy ho slávnostne požehnal banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. Nástroj už počas prvého roka dokázal prilákať veriacich i neveriacich, starších i mladších, domácich i cudzincov. V srdci Slovenska tak vzniklo pre hudbymilovnú verejnosť tretie centrum organovej hudby, ktoré ponúka koncerty počas celého roka, na rozdiel od letných festivalov Kremnický hradný organ a Vivat Vox Organi v banskobystrickej Katedrále sv. Františka Xaverského. Približne raz za mesiac organizujeme koncert a popri renomovaných umelcoch chceme dávať príležitosť aj mladým začínajúcim organistom a pomôcť im v umeleckom rozlete. Spolupracujeme s konzervatóriami v Žiline a Banskej Bystrici, kde vyučujem liturgiku, gregoriánsky chorál a repertoár i dejiny cirkevnej hudby v rámci odboru Cirkevná hudba.

Kolaudačný koncert v novembri 2015 odohrali pedagógovia oboch konzervatórií Marián Muška a Peter Sochuľák spolu s docentom Imrichom Szabóom z VŠMU, začiatkom decembra 2015 sa v našom kostole konal 43. ročník celoslovenskej Prehliadky mladých slovenských organistov, na dvoch samostatných koncertoch (ako organista i ako zbormajster s Akademickým speváckym zborom PF UKF v Nitre) sa u nás predstavil Marek Štrbák, na ďalších koncertoch Pavol Valášek, Ján Bulla, István Nagy, Ondřej Mucha, Josef Kratochvíl so speváčkou Anetou Ručkovou, študenti banskobystrického Konzervatória Jána Levoslava Bellu a jeden z koncertov v uplynulom roku som odohral aj ja.




Aktualizované: 26. 05. 2016