Logo HŽ

s Oľgou Smetanovou, riaditeľkou Hudobného centra

Postavenie kultúrnych inštitúcii dotovaných štátom je dnes zneisťované, ich existencia spochybňovaná. Napriek tomu sa Hudobné centrum (HC), vzhľadom na výstupy jeho činnosti, javí ako opodstatnená a prosperujúca organizácia. Čo sa vykryštalizovalo ako dominanta a priorita, na čo sa chce HC ešte dôraznejšie zamerať?
Neustále spochybňovanie zmyslupnosti štátnych inštitúcií je najistejší spôsob, ako nezmyselne a neefektívne vyčerpať energiu tvorivých ľudí, vyvolať v nich nedôveru a znechutenie. Pritom potrebujeme pravý opak: stabilizované podmienky na prácu, ktorej je nesmierne množstvo, ak máme ambíciu vymedziť sa voči neustále narastajúcemu komerčnému tlaku ako aj konkurovať zahraničiu. Z tohto hľadiska kladieme v Hudobnom centre dôraz na koncerty pre školy, na ktorých ponúkame deťom stretnutie s umeleckou hudbou. Sme nútení hľadať stále nové možnosti a formy kontaktu s mladou generáciou, pretože práve v nej si vychovávame aj potenciálnych návštevníkov koncertov. V poslednom období čelíme poklesu záujmu o vzdelávacie koncerty spôsobené nedostatkom financií na školách, uprednostňovaním komerčných ponúk a pod.

Náš návrh na systematické medzirezortné riešenie problematiky, ktorý vypracovala skupina expertov na hudobné vzdelávanie, nebol akceptovaný. Uvidíme, čo prinesie idea vzdelávacích poukazov, s ktorou prišlo MK SR. Začali sme aj s vydávaním CD a študijných partitúr. Ich počet, ako aj počet vydaných knižných titulov je priamo úmerný našim finančným možnostiam. Veľmi dobré odborné recenzie na tieto tituly, ako aj záujem verejnosti je pre nás povzbudením, aby sme počet vydaných tutilov v budúcnosti zvyšovali. Máme rozpracované ďalšie nové projekty pre účinkovanie slovenských umelcov v zahraničí. Koncom minulého roka sme podnietili vznik nového súboru súčasnej hudby Melos Ethos Ensemble. Máme s ním ďalšie plány. A tiež sme súčasťou nového medzinárodného projektu na podporu vzdelávania v oblasti digitálneho spracovania hudby, ktorý dostal podporu EÚ. Želám si, aby sme na túto prácu mali potrebné podmienky.


 HC organizuje veľké festivaly každoročný žilinský Stredoeurópsky festival koncertného umenia, bienále Melos Étos...
Po odčlenení BHS sa v Hudobnom centre uvoľnil priestor pre zviditeľnenie ďalších festivalov a koncertných cyklov, ktoré dosiaľ boli v tieni najrozsiahlejšieho festivalu. Získal najmä Melos Étos, ktorého význam od počiatku v roku 1991 každým ďalším ročníkom narastá. Jeho 8. ročník potvrdil, že Melos Étos je dnes najvýznamnejším festivalom súčasnej hudby na Slovensku. Každé doterajšie bienále vyvolalo ostré polemiky, ktorých dôvodom bola nespokojnosť niektorej časti hudobnej obce s dramaturgiou a smerovaním festivalu, jeho organizáciou
a pod. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, teraz som nezaregistrovala žiadne podobné výhrady. Možno si nahováram, ale myslím si, že to bolo aj preto, lebo 8. ročník bol jedným z najkvalitnejšie pripravených festivalov s vyváženou dramaturgiou.


Jeho dramaturgickú dominantu tento raz tvorila hudba Stevea Reicha, ktorý – ako je zvykom – bol osobne prítomný na festivale. Ako sa vám ho podarilo získať do Bratislavy ?
Listom. Presvedčila ho doterajšia história festivalu Melos Étos. A súhlasil aj preto, lebo pre uvedenie kľúčových skladieb jeho hudby sme zaangažovali súbor bicích nástrojov Amadinda z Budapešti, ktorý s Reichom dlhoročne spolupracuje. Mala to byť záruka kvalitného uvedenia jeho diel, a to sa nakoniec aj potvrdilo. Pri osobnom stretnutí v New Yorku sme pred festivalom podrobne prebrali detaily jeho pobytu v Bratislave. Už vtedy netajil spokojnosť s perfektnou prípravou pobytu u nás.


 Po odchode z Bratislavy vám vraj poslal ďakovný list...
Áno. Jeho milé slová boli pre mňa najväčšou satisfakciou za vynaložené úsilie.


 Pred dvomi rokmi ste pre festival získali Sofiu Gubajdulinu, predtým Arvo Pärta. Všetci patria medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasnej svetovej hudby. Ako by ste ich charakterizovali po ľudskej stránke?
Každý zo spomínaných autorov je úplne odlišný. Ak som na nich videla niečo spoločné, bola to potreba prísne strážiť svoj čas. Dôvodom je možno aj ich vek, ale každý z nich hovoril o nutnosti šetriť si energiu a čas pre tvorbu. Snažili sa vyhnúť všetkému, čo nebolo nevyhnutné a sústrediť sa, aj počas pobytu v Bratislave, na rozmýšľanie o svojom budúcom diele. A každému mimoriadne záležalo na kvalitnom uvedení ich skladieb.


 Koho plánujete pozvať ako osobnosť ďalšieho festivalu Melos Étos?
Je to otázka dohovoru vo festivalovom výbore, tiež otázka nadviazania správnej komunikácie s vybraným skladateľom. Osobne by som teraz preferovala niektorého zo žijúcich klasikov –P. Bouleza alebo M. Kagela.


 Okrem festivalových podujatí HC participuje na poriadaní koncertov a cyklov, ktoré však akoby nemali dostatočnú publicitu.
Našou prioritou pre rok 2006 je najmä zintenzívnenie komunikácie s médiami, aby sa naše výsledky viac dostali k potenciálnym záujemcom. Mám na mysli zlepšenie povedomia verejnosti aj o menších podujatiach, koncertoch, ako aj o publikáciách Hudobného centra. Doteraz sme boli sústredení na konkrétne projekty a nevenovali sme toľko pozornosti ich medializácii. Nakoniec, v rozpočtoch štátnych inštitúcií chýba práve táto položka. Nemôžme konkurovať drahým kampaniam komerčných inštitúcií. Navyše naša cieľová skupina je pomerne malá. Aj
napriek tomu chceme propagácii našich produktov venovať väčšiu pozornosť. Týka sa to napríklad aj Nedeľných matiné v Mirbachovom paláci, kde už pracujeme na novej stratégii ich prezentácie.

 Aké sú formy prenikania a presadzovania slovenskej tvorby smerom do zahraničia? Aké sú vážnejšie projekty plánované na budúci rok?
Každá krajina si vyžaduje iný prístup. Často je to aj otázka osobných kontaktov. Za mimoriadne dôležité považujemúčinkovanie SOSR na otváracom koncerte Varšavskej jesene minulého roku. Ich kvalitný výkon je prísľubom do budúcnosti. V tomto roku máme ambíciu presadiť do programu tohto prestížneho festivalu slovenské dielo a interpretov. Doterajšie rokovania vyzerajú veľmi sľubne. Po prvýkrát bude Slovenskú republiku reprezentovať M. Škuta aj na tohtoročnom veľtrhu MIDEM v Cannes. V januári sme tiež podporili účasť jazzmanov Nothing but swing trio na Jazz festival Green Bay vo Wisconsine v USA. Pre jazzmanov sme získali nové kontakty v Poľsku. Pripravujeme slovenský deň na významnom letnom jazzovom festivale vo Varšave, kde plánujeme vyslať 4 súbory. Rozbehnuté sú aj prípravy na účinkovanie Bratislava Hot Serenaders do Veľkej Británie. Máme rozpracovaných viacero ďalších festivalov pre súbory súčasnej hudby.


 Tento rok sa bude niesť v znamení slovenskej hudby, aké konkrétne podujatia možno očakávať?
Roku 2006 si budeme pripomínať 100 rokov od narodenia Alexandra Moyzesa, Ľudovíta Rajtera, 80 rokov od prvého hudobného vysielania v Slovenskom rozhlase a množstvo ďalších výročí. Pred 10 rokmi sa konal Rok slovenskej hudby po prvýkrát. Navyše, ak v tomto roku bude dokončená budova Národného divadla, inaugurovaná Suchoňovou Krútňavou, je to mimoriadna hudobná a kultúrna udalosť. Preto som novému ministrovi hneď po jeho inaugurácii prestavila ideu projektu Roku slovenskej hudby, ktorú okamžite podporil. Projekt sa stal prioritou pre oblasť hudby v roku 2006. Znamená to, že do Roka slovenskej hudby môžu v rámci grantového systému predkladať svoje žiadosti všetky subjekty. Hudobné centrum pripravuje niektoré zásadné podujatia, patrí medzi ne najmä vytvorenie loga Rok slovenskej hudby, 1. medzinárodná súťaž Alexandra Moyzesa, koncerty v zahraničí, chceme začať novú tradíciu udeľovania ceny mladému slovenskému interpretovi – Cenu Ľudovíta Rajtera.

Pripravujeme vydanie publikácie k Roku slovenskej hudby, sériu koncertov po celom Slovensku. Pre odbornú diskusiu k nami pripravovaným návrhom sme vytvorili Prípravný výbor Roka slovenskej hudby, ktorého členmi okrem zástupcov HC (Smetanová, Zagar) sú Alžbeta Rajterová, Vladimír Godár, Peter Feranec a Vladimír Zvara. Všetky aktuálne informácie sa dajú nájsť na našej internetovej stránke www.hc.sk/rsh. Okrem podujatí priamo organizovaných HC tam budeme zverejňovať aj podujatia iných usporiadateľov, ktoré budú zaradené do Roku slovenskej hudby a budú niesť jeho logo. Verím, že práve Rok slovenskej hudby nám pomôže zintenzívniť prenikanie slovenskej tvorby a interpretov najmä do krajín EU. Týmto smerom zameriavame naše úsilie.

 Na výročnej konferencii IAMIC v New Yorku ste boli zvolená za viceprezidentku IAMIC. Čo to znamená?
Pre mňa to znamená viac práce. Pre Hudobné centrum je to prestíž, pretože zvolenie do výboru IAMIC znamená ocenenie doterajších výsledkov organizácie. Medzinárodná asociácia hudobných informačných centier združuje vyše 40 hudobných organizácií z celého sveta. Niektoré z nich majú vyše 50-ročnú tradíciu (Gaudeamus alebo Donemus z Holandska). Vznikla s cieľom pestovať medzinárodnú výmenu
poznatkov a informácii o dianí v súčasnej hudbe. Predmetom spolupráce sa postupne stali aj iné nekomerčné žánre.

Jednoducho povedané, ak niekto z našich partnerov kdekoľvek na svete potrebuje informáciu o slovenskom skladateľovi, interpretovi, inštitúcii, skladbe a pod., obráti sa na nás. To isté robíme aj my. Asi najcennejšou črtou tejto asociácie je vzájomná dôvera jej členov a priateľská neformálna atmosféra. Umožňuje nám to prekonávať náročné problémy pri manažovaní spoločných projektov, akými bol napríklad projekt Music Navigator, podporený EÚ, alebo náročný lobbing v Bruseli v prospech umenia a hudby pri programe Kultúra 2000, ale aj podpora vzniku hudobných informačných centier v krajinách, kde doteraz nie sú – Ukrajina, Rusko, Cyprus a pod.


HC evidentne rozširuje svoju pôsobnosť (nová edícia CD, publikácie...), modifikuje sa v tomto zmysle aj jeho vnútorná štruktúra?
Formu prirodzene prispôsobujeme potrebám organizácie, úlohám a projektom. Mojim ideálom je vynikajúco fungujúci tím, kde je dôležitá participácia každého jednotlivého člena. Rok slovenskej hudby bude veľkou skúškou našej pripravenosti na takúto tímovú prácu.




Aktualizované: 05. 09. 2016