Logo HŽ

Hudba a jej budúcnosť v spojených médiách RTVS

rozhovor s Rudolfom Pepuchom

Od založenia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je ich zlúčenie celkom isto najväčšou a najzásadnejšou zmenou v ich doterajšej histórii. Fúzia samozrejme nie je jednorazovým aktom, za ten možno považovať len jej legislatívnu iniciáciu. Ide teda o pomerne zložitý proces rozložený v istom časovom priestore. Na jeho začiatku boli vytvorené pracovné tímy, ktoré dostali za úlohu vytvoriť koncept prechodu i cieľovú konštrukciu nového, spoločného média. Medzičasom prebehli konkurzy na vedúce posty už v súlade s novým organizačným členením. V spomenutej prvej etape transformácie bol členom tímu zodpovedným za oblasť hudobného umenia skladateľ Rudolf Pepucha, ktorý sa na základe konkurzu stal následne riaditeľom Centier hudby a špecializovaných programov v rozhlase a televízii. Nasledujúci rozhovor s ním sa uskutočnil krátko po jeho nástupe do novej funkcie.

V akom štádiu, hlavne z pohľadu hudobného vysielania, sa momentálne nachádza celý proces fúzie rozhlasu a televízie?

Ak mám hovoriť za oblasť hudobného umenia a jeho zástoja v zlučovaných médiách, dôležitým krokom v súčasnosti bolo vytvorenie dvoch organizačných zložiek: Centra hudby a špecializovaných programov v rozhlase a jeho pendantu v televízii. Obe centrá sú riadené z postu ich spoločného riaditeľa, ktorý bol obsadený na základe konkurzu. Postupnosť organizačných zmien je vyjadrená v zámere dočasne nechať fungovať obe centrá relatívne autonómne, pričom sa budú hľadať ich optimálne prieniky, a od nového roku by sa už mali zlúčiť do jediného útvaru, v akom by inovovaný tím dramaturgov, redaktorov a podporného personálu mal byť schopný tvoriť program už pre obe médiá.

Dovtedy sa teda bude organizačný „pavúk“ pod šéfom oboch týchto centier rozvetvovať a obe médiá budú pripravovať programy samostatne. Kde sa bude po zlúčení oboch centier deliť spoločná mediálna inštitúcia na dve špecializované jednotky?

Všetko to bude rozvetvené len dočasne. Potom rátame s tým, že sa tímy spoja, ľudia budú spolupracovať a aj dislokačne sa pracoviská zjednotia. Mala by nastať istá kompatibilita a zároveň programová kontinuita rozhlasových i televíznych formátov.

Znamená to, že tí istí ľudia budú pripravovať televízne i rozhlasové formáty?

Áno.  

Nebojíte sa, že sa tak stane na úkor profesionálnej úrovne výkonov? Sú to predsa len vysoko špecializované činnosti v rozhlasovom na jednej a televíznom vysielaní na druhej strane. A to isté platí pri výrobe a príprave ich programových produktov.

Budeme to musieť koordinovať, nachádzať vhodné typy medzi rozhlasovými pracovníkmi disponovanými i pre televíznu tvorbu a naopak. Verím, že sa takí nájdu.

Hudba, a najmä vážna hudba, mala v minulosti v oboch médiách výrazne odlišné postavenie. V televízii sa jej zástoj v poslednom období zdecimoval už len na občasné reprízy starších programov. Obe média treba v tomto ohľade teda posudzovať zvlášť. Štartovacie pozície sú v každom diametrálne odlišné a odlišný bude zrejme i konečný profil hudobného vysielania. Akú vidíte perspektívu vážnej hudby v televíznom médiu? Aké miesto bude mať v celkovej štruktúre vysielania?   

Svoj priestor nájde hudba v televízii predovšetkým na druhom programovom okruhu. Chceme naň preniesť cykly, ktoré sú už etablované a úspešné v rozhlasovom vysielaní. Pôjde o ich adaptáciu do audiovizuálnej podoby. Uvažujeme o Štúdiu mladých alebo cykle organových koncertov. Chceme tieto hudobné produkcie audiovizuálne zaznamenávať a potom ich ako premiéry uvádzať v televízii. Máme tiež záujem podporovať takýmto spôsobom činnosť našich telies – Detského speváckeho zboru a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a televízie. Pôjde o vybrané koncerty, ktoré plánujeme preniesť do televízneho vysielania. Naším zámerom je však postupne pripravovať i nové cykly, ktoré by mali propagovať vážnu hudbu a súčasne vychovávať mladého diváka. Zaujímavým prototypom by mohla byť televízna verzia populárneho rozhlasového formátu Zvonkohra, na ktorú máme veľmi pozitívne ohlasy z poslucháčskej obce i zo škôl. Tu by sme vedeli veľmi zmysluplne využiť i náš detský zbor a dať súčasne príležitosť mladým interpretom. 

Spomenuli ste už existujúce rozhlasové formáty, ktoré by našli v adaptovanej podobe cestu do televízneho vysielania. Ako to bude vyzerať s pôvodnou televíznou hudobnou produkciou, s pôvodnou tvorbou programov napríklad v oblasti hudobnej publicistiky alebo s preberaním zahraničných programových ponúk?

Čo sa týka spolupráce so zahraničím, chceme posilniť výmenu prostredníctvom siete EBU, bude to však prirodzene závislé na našich finančných možnostiach; vieme, že nákup programov zo zahraničia stojí nemalé finančné prostriedky. Budeme sa tu snažiť nastaviť nejakú podobu spolupráce, ktorá by mohla byť založená na vzájomnej výmene programov. O nových, pôvodných formátoch televízie bude možné konkrétnejšie hovoriť až neskôr, azda v októbri tohto roku, kedy budeme pripravovať novú programovú štruktúru.

Pokiaľ ide o rozhlas, tu mala vážna hudba svoje domovské miesto na stanici Rádio Devín. Z pohľadu organizačnej štruktúry prešlo hudobné vysielanie v ostatnom období viacerými výraznejšími zmenami. Z pôvodne duálneho systému, v ktorom hudobná redakcia Rádia Devín kreovala celý programový tvar a v úzkej spolupráci s prvovýrobou spracovávala do vysielania i produkcie domácich telies, externé záznamy a prenosy vrátane zahraničnej spolupráce, postupne získalo dominantné postavenie samotné produkčné centrum s názvom Centrum hudby, pričom Rádio Devín ako také stratilo dramaturgickú svojprávnosť. Jeho programovú náplň i celkovú koncepciu určovali pracovníci Centra, ktorí takto vlastne sami sebe zadávali úlohy a mali de facto aj sami kontrolovať a posudzovať ich realizáciu. Absentovala odborná hierarchia vo výrobe programov a priama zodpovednosť za umelecký profil kultúrnej stanice. Ako to bude vyzerať v budúcnosti?

Centrum hudby a špecializovaných programov budeme chápať v novej organizačnej štruktúre ako, obrazne povedané, dizajnérske pracovisko, kde sa v spolupráci kreatívneho tímu a dramaturga bude vytvárať profil produktu. Dramaturgia Centra nebude tak bezprostredne vstupovať do samotného výrobného procesu, tu bude mať hlavné slovo umelecká realizácia. Bude len dizajnérsky tvarovať jednotlivé produkty v širšom pohľade. A bude samozrejme spolupracovať s programovou službou – teda s vedením okruhov na celkovom formáte a súčastiach vysielania.

Bude to teda partnerský vzťah, kde bude mať hlavnú zodpovednosť a slovo vysielací okruh, stanica alebo Centrum hudby?

Centrum v tomto ohľade samozrejme nemôže vystupovať ako hlavný zadávateľ. Je výrobcom produktu, bude musieť mať hlavne záujem na jeho prvotriednej kvalite, na tom, aby bol úspešný vo vysielaní. Zadávanie a dramaturgické formovanie obsahu vysielania bude v kompetencii dramaturgie programovej služby, teda ak hovoríme o vážnej hudbe, Rádia Devín.

To znamená, že aj televízny kultúrny okruh, ktorým bude 2. program Slovenskej televízie, aj rozhlasová stanica Devín budú mať svoje vlastné kompetentné vedenie, svoju dramaturgiu, a tá bude rozhodovať o vysielacej štruktúre a jej súčastiach a bude objednávať programy v Centre hudby?

Áno, presne tak.  

Boli isté dohady, či sa v dôsledku úsporných opatrení nebude musieť kultúrny okruh Rádia Devín obávať o svoju svojbytnosť?

Verím, že nie, i keď táto otázka skôr smeruje na vedenie umeleckých programových služieb... Myslím, že Devín je chápaný verejnosťou ako vlajková loď verejnoprávneho elektronického média s jeho kultúrnym poslaním. Verím, že sa RTVS nedostane do situácie, aby obmedzila formát tohto vysielania.

Bola tu skôr vyslovená istá hypotéza fúzie Devína s inou stanicou. Hovorilo sa napríklad o FM Rádiu, ktoré istý čas bolo na zozname ohrozených okruhov, ale na základe ohlasov sa od toho upustilo...

Myslím, že sa o takejto fúzii neuvažuje.  

Čo sa týka výmeny v rámci medzinárodnej siete EBU, tu má rozhlas celkom isto náskok, má v tejto oblasti intenzívnejšie i extenzívnejšie skúsenosti. Ako ste spokojní s penzom programovej výmeny? Pri rozhlasovom médiu nemožno v drvivej väčšine ponúk hovoriť o nejakých vysokých nákladoch. Veľká časť programových ponúk z EBU je dokonca bezplatná a spadá pod paušál, ktorý Rozhlas ako aktívny člen organizácie platí. Vieme, že bežia občasné sobotňajšie operné živé prenosy alebo záznamy, prenosy sezóny Euroradia, funguje nočné vysielanie Euroclassic Notturno, ale existuje vlastne len jedna pravidelná relácia, kde sa týždenne prezentujú materiály zo zahraničia, aj tá však vo svojom názve (Koncert na Devíne) túto dramaturgickú náplň tají.

Zatiaľ neplánujeme rozširovať programovú ponuku realizovanú v spolupráci s EBU. Uvedomujeme si kvalitu týchto programových segmentov a zhodnocujeme ju vo svojich vysielacích formátoch, ktoré zatiaľ nemienime výraznejšie meniť. Skôr sa budeme usilovať rozšíriť našu ponuku smerom do zahraničia. Tam vidíme ešte veľké rezervy – v mapovaní hudobného života na Slovensku, predovšetkým v oblasti festivalov. Ale týka sa to aj našich už nastavených rozhlasových cyklov. Budeme sa tiež snažiť podporiť nahrávky nášho symfonického orchestra a vo všeobecnosti skvalitniť našu ponuku do zahraničia.

Slovenskému rozhlasu bolo aj v minulosti vyčítané, že je pomerne pasívny vo vlastnej produkcii a ponuke pre zahraničných partnerov. Pritom EBU ponúka v tomto smere úžasné možnosti propagácie našej hudobnej kultúry v rôznych formátoch: menujme aspoň International Rostrum of Composers, ktorý predstavuje exkluzívny priestor pre súčasnú hudbu, pre mladých skladateľov, Concertino Praga, kde sa môže prezentovať najmladšia generácia interpretov, Prix Italia zameraná na náročnejšie umelecké rozhlasové formy atď. Ako vidíte schopnosť napĺňať tieto možnosti v celej diverzite rozhlasovej tvorby a, prirodzene, v náležitej kvalite?

Táto štruktúra v našich aktivitách zachovaná prirodzene bude. Plne si uvedomujeme dôležitosť a jedinečnosť týchto možností. V tejto súvislosti by som len rád podotkol, že nám bohužiaľ unikajú kvalitní interpreti a skladatelia do zahraničia. Je to dané podmienkami, ktoré nachádzajú, resp. nenachádzajú v našom domácom hudobnom živote. Dlhodobejšie sa táto situácia nedá udržať. Jediným východiskom je nájsť spôsob finančnej motivácie, ohodnotenia umelcov. Chceme hľadať spôsoby viaczdrojového financovania kvalitných umeleckých výkonov, chceme nastaviť systém, ktorý by umožňoval dostať našu umeleckú špičku do vysielania i na záznam a ponúkať ju ďalej partnerským organizáciám v zahraničí.

Táto situácia sa prirodzene netýka len Rozhlasu, platí vo všeobecnosti v našom domácom hudobnom živote. Kvalitní umelci jednoducho nemajú doma dostatok príležitostí. Koncertný život je poddimenzovaný, už roky nemáme väčšieho vydavateľa (odkedy sa zlikvidoval OPUS). Práve tu má však Rozhlas výnimočné postavenie a úlohu. On jediný môže mapovať hudobné dianie a prostredníctvom svojich vydavateľských aktivít aspoň do istej miery suplovať vydavateľské vákuum, ktoré tu vzniklo.

Niekoľko kvalitných projektov sme v poslednom čase uskutočnili. Dali sme k dispozícii naše exkluzívne kapacity, štáby a v spolupráci s inými partnermi sme aj realizovali produkty. Slovak Radio Records samozrejme svoje aktivity má a funguje. Ale na druhej strane tu treba pomenovať globálnu situáciu na trhu. Aj absencia väčšieho vydavateľa na Slovensku je spôsobená trendmi, ktoré súvisia s čoraz väčšou dominanciou nových technológií a ústupom klasických CD. Na tento trend musíme reagovať. Štúdiové nahrávanie budeme podporovať, no jeho produkty budeme viac smerovať na web. Máme v úmysle dostať sa s týmito aktivitami do užšieho kontextu svetovej siete a nájsť tam mechanizmus a možno aj ďalších partnerov, ktorí budú schopní pre nás túto sieť modelovať a rozširovať. Celé dielo skazy v oblasti obchodu s CD-nosičmi dokonal v súčasnosti trend príbalových CD. Bez istej návratnosti jednoducho v oblasti vydavateľských aktivít nie je možné uspieť.

Takže budúcnosť, i tú najbližšiu, spájate s novými médiami. Dôverujete v ich absolútnu dominanciu.

V zahraničí je mnoho spoločností, ktoré prosperujú v nových dimenziách šírenia hudobných produktov. Kamenným obchodom prestali dôverovať a opúšťajú tento trh.  

Rozhlas má nesmierne cenný archív. Mieni nejako zužitkovať tento historický „poklad“? Aj keď len v limitovaných vydavateľských aktivitách?

Áno, určite. V určitom nastavení hodnotovej hierarchie budeme systematicky spracovávať tieto vzácne materiály. Prvou etapou je digitalizácia a potom šírenie – opäť však v nasmerovaní na nové médiá, predovšetkým prostredníctvom webu.

Ako vidíte budúcnosť symfonického orchestra? Momentálny stav je vnímaný hudobnou verejnosťou skôr ako dočasné riešenie. Obsadenie orchestra je pod štandardom, o pravidelnej, systematickej práci kompaktného telesa nemožno asi hovoriť. Neplánujete nejaké riešenie? Povedzme aspoň také, že by sa v štatúte a názve otvorene priznal typ orchestra. Ak nemáme na symfonický štandard, existujú i menšie zostavy, v zahraničí sú takými napríklad Sinfonia Varsovia alebo London Sinfonietta, a na väčšie projekty sa vždy dajú príležitostne prizývať výpomoci. Inou cestou − k zachovaniu symfonického formátu – by možno mohlo byť interinštitucionálne riešenie, tak ako sa to podarilo vo Viedni s ORF Radio-Symphonieorchester, ktorý našiel popri svojej hlavnej činnosti skvelé možnosti v sezóne Theater an der Wien.  

Zatiaľ neuvažujeme nad zúžením orchestra na komornejšie teleso, práve naopak, pripravujeme projekt jeho viaczdrojového financovania tak, aby ostal skutočne symfonickým a aby sa neprerušila kontinuita veľkého historického odkazu telesa. Projekt je v príprave a rátame s tým, že začiatkom budúceho roka bude už orchester kontinuálne a intenzívnejšie pokračovať vo svojej činnosti. Pokiaľ ide o druhú alternatívu, myslím, že na to nie je vhodná ani kultúrno-spoločenská situácia, ani legislatívne podhubie. Nevidíme ako reálne nejaké spájanie rozhlasového orchestra s divadelným.

Nemal som na mysli spojenie s divadelným orchestrom (Opera SND), ale povedzme istý zástoj telesa v inom divadle, ktoré orchester nemá. Takým je napríklad Nová scéna, kde by sa opäť mohli uvádzať operety. Majú v Bratislave návštevnícke zázemie a momentálne tento žáner len z času na čas supluje Opera SND. Tých možností by mohlo byť samozrejme viac. Napokon interinštitucionálne riešenie sa už teraz stalo realitou, keďže sa rozhlas spojil s televíziou. I túto skutočnosť možno využiť pre nový režim práce a existencie telesa.

V tomto smere vidíme skutočne nové perspektívy pre orchester. Predovšetkým sa budeme snažiť prezentovať orchestrálne koncerty v televíznom vysielaní. Plánujeme realizáciu rôznych nahrávok, ktoré budú mať audiovizuálnu podobu, a tieto chceme ponúkať smerom von, našim zahraničným partnerom. Chceme tiež hľadať cestu k viaczdrojovému financovaniu rôznych orchestrálnych aktivít.

Vráťme sa ešte k rozhlasovému hudobnému programu. Rádio Devín sa vždy profilovalo ako vysielanie pre náročnejšieho poslucháča, ktorý si cielene vyberá z jeho programovej ponuky. Tomuto zodpovedajú relácie, ktoré sú jasne dramaturgicky profilované a garantujú vo svojom názve a type presne určený umelecký formát. Na druhej strane tu je tiež prúdové, voľne moderované vysielanie, ktoré sa v ostatnom čase tlačí do popredia. Často ponúka program, ktorý je rôznorodý a poslucháč ho identifikuje až pri vysielaní. Príkladom je Ars musica, skrývajúca v sebe rôzne podoby. Oba typy majú napokon svoj odraz i v značne odlišnej príprave a realizácii. Ako vidíte v tomto smere profiláciu vysielania vážnej hudby?   

Určite neopustíme najvlastnejšie rozhlasové žánre. Nebudeme nijako obmedzovať živé vysielanie v kontakte s poslucháčom a hosťom. Verím však tomu, že posilnením dramaturgickej zložky v Centre hudby a špecializovaných programov tieto vysielacie formáty viac vyčistíme a vyprofilujeme. Naozaj musím uznať, že existujú aj takéto programy s rovnakým názvom a rôznym obsahom a formou, takže môžu pôsobiť nekonzistentne a rozpačito. Tieto veci si uvedomujeme a prostredníctvom dramaturgického tímu na nich budeme ďalej pracovať. Aj v oblasti štúdiovo nahrávaných relácií je možné vidieť rezervy, som však presvedčený, že využitím kvalitného potenciálu dokážeme i v tejto oblasti zabodovať a premiérovo prísť s kvalitnými, pôvodnými formátmi.

Rozhlas žije zo spolupráce s externým prostredím. To na Slovensku zďaleka nie je také silné ako povedzme v susedných Čechách alebo Rakúsku. O to je dôležitejší kvalitný a profesionálne vyprofilovaný post redaktora ako vysoko špecializovanej profesie. Redaktor by mal mať pre svoju prácu optimálne podmienky, je tou ústrednou postavou rozhlasového programu. Treba dbať aj na výchovu mladých adeptov, rozhlasový redaktor sa nerodí podpisom novej zmluvy s novým, aj keď v danej oblasti vzdelaným pracovníkom. Je to vždy dlhodobejší proces špecializácie... Ako vidíte v tomto smere vývoj rozhlasu, dokáže vytvárať toto prostredie, podhubie pre kvalitnú prácu redaktora?

Toto podhubie sa budeme snažiť vytvoriť tak, aby mal redaktor viac priestoru na kreatívnu prácu a menej administratívno-technických povinností. Samozrejme, že isté technické inovácie budú predstavovať i potrebu určitej adaptácie. Nazdávam sa však, že v krátkom čase bude všetko natoľko štandardizované, že dominantnou úlohou redaktora bude skutočne kreatívna práca a tvorba programu. Plánujeme tiež zintenzívniť spoluprácu s vysokými školami, kde chceme dať priestor mladým ľudom, ktorí majú záujem o prácu v médiách. Z nich môžeme postupne vychovávať nové, kvalitné kádre. Pripravujeme rámcovú zmluvu s VŠMU, ktorá sa nebude dotýkať len perspektívnych redaktorov, ale i budúcich odborníkov na rôzne výrobno-realizačné činnosti a vysielanie. Máme za sebou niekoľko úspešných projektov, kde sme už angažovali mladých zvukárov, kameramanov a mali sme na ne aj priaznivú odozvu v sieti EBU.

Budú pokračovať konkurzy, ktoré začali kľúčovými postami v RTVS, aj v umeleckých telesách?

V umeleckých telesách konkurzy budú, resp. budú sa cyklicky opakovať. Majú napríklad napomôcť riešiť pretrvávajúce problémy s nedostatkom členov vo violovej sekcii. Musíme tu hľadať nových ľudí a čeliť i prirodzenej migrácii kádrov. I v tomto vidím ako dôležitú spoluprácu s VŠMU.  

A čo sa týka vedúcich postov hudobných telies?

Zatiaľ neuvažujeme v tomto smere o zmenách. Situáciu na tejto úrovni považujeme za stabilizovanú. 

 Čo považujete za najväčšiu výzvu spojených médií z pohľadu vážnej hudby?
Pre mňa je to vízia kvalitných audiovizuálnych diel. Tých je tu jednoducho málo a ony majú úžasný potenciál oslovovať svojím umeleckým obsahom poslucháčov a divákov. Perspektívu majú kvalitne a štúdiovo špičkovo technicky pripravené audiovizuálne programy, ktoré aj vďaka digitalizácii televízie budú masovo dostupné. Toto možno považujeme za najväčšiu výzvu, samozrejme okrem samotného profilovania kvality hudobného vysielania ako takého. Nové audiovizuálne formáty môžu priniesť poslucháčovi či divákovi doma úplne nový zážitok.

A ak by sme smerovali otázku osobitne do rozhlasového média? Ktoré ciele sú pre vás prioritné?
Predovšetkým sa viac prezentovať. Realizovať viac záznamov a prenosov z externého prostredia, z koncertného života a posúvať tieto produkty do EBU. Chceme, aby sa o tých, ktorí tieto programy a tieto umelecké hodnoty tvoria, viac vedelo, aby bola ich práca aj v medzinárodnom kontexte viac známa a zhodnotená. Chceme, aby sa o RTVS začalo v EBU viac a pozitívne rozprávať. Ruka v ruke s touto snahou sa budeme usilovať skvalitňovať aj samotné rozhlasové vysielanie.




Aktualizované: 09. 05. 2016