V druhom ročníku medzinárodného hudobného festivalu PRO MUSICA NOSTRA THURSOVIENSI sa snúbi krása historických, kultúrnych a sakrálnych pamiatok nášho Žilinského kraja spolu s výnimočným zážitkom z klasickej hudby na tej najvyššej interpretačnej úrovni. Hudba je jedným z najlepších prostriedkov k prebudeniu citov a emócií. I toto je nepochybne dôvod, prečo sa stretávame na podujatí, ktoré si už v úvodnom ročníku získalo priazeň takmer 2 000 divákov. V priebehu festivalu sa Gbeľany, Kotešová, Orlové, Čadca, Rajec, Predmier, Budatín a Bytča premenia na netradičné koncertné priestory, ktoré publiku sprostredkujú hudobnú atmosféru a umenie tých najlepších virtuózov nielen prostredníctvom jednotlivých vystúpení, ale i vďaka jedinečnému vizuálnemu zážitku z impozantných historických pamiatok regiónu. Žilinský kraj má množstvo krásnych miest a čarovných scenérií a preto ma teší, že i toto je spôsob, ako ho predstaviť ďalším návštevníkom a prilákať sem každý rok nových ľudí, či už v podobe divákov alebo vystupujúcich majstrov svojho umenia.
Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja
Tohtoročný festival Pro musica nostra, ktorého koncerty sa uskutočnia v Žilinskom kraji, nesie prídomok Thursoviensi nielen preto, aby nás odkázal do časov minulých, ale aj preto, aby nám pripomenul zásluhy a podiel významného rodu Turzovcov na kultúrnom rozvoji bytčianskych a oravských panstiev. Umenie je odnepamäti nerozlučne spojené so vzdelanosťou a boli to práve Turzovci, ktorí založili a vydržiavali na vlastné trovy na Bytčianskom zámku dolnú a hornú školu, gymnázium, na ktorom sa vyučovali humanitné vedy, filozofia a teológia. O vášni pre vzdelanie a umenie hovorí aj rozsiahla knižnica Juraja Turzu. Zmysel Turzovcov pre krásu a umenia sýtili pri stavbách a prestavbách panských sídiel talianski stavitelia ako Kilian de Syroth z Milána i talianski kamenári, ktorí sa presťahovali do Malej Bytče, Kotešovej, Horného Hričova a ďalších miest a dedín. O hudbe na turzovských panstvách nevieme veľa, známe je účinkovanie hudobníkov a hercov v Sobášnom paláci na svadbe Barbory Turzovej. Sporé údaje hovoria o existencii hudobného ensemblu v Bytči, ktorý účinkoval spolu s pozvanými hudobníkmi z Trnavy, Bratislavy a Viedne pri rozličných slávnostiach. Nech teda tóny koncertov Pro musica nostra Thursoviensi obopínajúce v programoch rovnaké štyri storočia, aké nás delia od odchodu posledného z oravsko-bytčianskych Turzovcov, pripomenú slávu a krásu renesančných dvorov Žilinského kraja i dnes. A možno i životné krédo palatína Juraja Turza „Vive ut vivas“ – Ži, aby si žil. Teda plno a zmysluplne.
Igor Valentovič, riaditeľ Hudobného centra
Prešiel rok od prvého ročníka medzinárodného festivalu Pro musica nostra. Akokoľvek nám rok pocitovo ubehne rýchlo, pre človeka znamená značnú časť jeho životnej púte. Pri veku pamiatok, v ktorých sa budeme počas festivalu stretávať, je jeden rok zanedbateľný okamih. Koľko generácií šľachticov i nešľachticov sa v nich vystriedalo... Mnohé z nich v pohnutých časoch bránili a niekedy i neubránili svojich obrancov, ako napríklad Budatínsky hrad. Kostoly by vedeli ešte viac rozprávať o narodeniach, sobášoch či úmrtiach, teda o najdôležitejších míľnikoch v živote každého jednotlivca. O smutných osudoch, rozlúčkach a návratoch životných či vojenských. O prechodoch z rúk katolíckych do protestantských a naopak. V záujme v podstate nezmyselného boja o pravdu tej-ktorej konfesie. Dnes si týchto nemých svedkov histórie a tradície uctíme spoločnou návštevou v sprievode klasickej hudby na najvyššej úrovni. Aj tentokrát sa počas ôsmich dní stretneme na ôsmich koncertoch, vždy na inom historickom mieste. A ešte jedna milá zmena od prvého ročníka. Prídomok Thursoviensi v názve festivalu. Nech teda Pro Musica Nostra Thursoviensi reprezentuje a obohacuje nás všetkých pod bedlivým a múdrym okom veľkého človeka, palatína Juraja Thurzu.
Gustáv Beláček, predseda občianskeho združenia Naša kultúra / Cultura nostra