Viliam FIGUŠ-BYSTRÝ: Sláčikové trio č. 2 e mol, op. 108
(I. Allegro moderato – II. Molto adagio – III. Scherzo. Allegretto – IV. Rondo. Allegro)
Významnou časťou Figušovej tvorby je komorná hudba, ktorou nadviazal na tradície európskeho klasicizmu a romantizmu. V jeho diele môžeme nájsť aj dve sláčikové triá.
Sláčikové trio č. 2 e mol začal Figuš komponovať ešte roku 1936. Skladateľ si vo svojom denníku v dňoch 2. – 7. 11. 1936 poznamenal, že pracuje na sláčikovom triu a ukončenie skladby datoval na konci autografu dňom 7. 1. 1937.
Sláčikové trio e mol sa považuje za predposlednú Figušovu skladbu. Podobne ako v predchádzajúcom Sláčikovom triu G dur, aj tu je prvá časť v sonátovej forme, stredné dve časti sa viažu na piesňovú trojdielnosť a tanečné scherzo a v záverečnej časti skladateľ využíva dynamicky pružné rondo. Dielo prvýkrát vychádza tlačou. Titul obsahuje partitúru a samostatné party nástrojov.
Nájdete v našom e-shope a vo vybraných kníhkupectvách.
***
Viliam FIGUŠ-BYSTRÝ: Sláčikové trio č. 1 G dur, op. 58
(I. Allegro ma non troppo – II. Poco adagio – III. Scherzo. Allegretto – IV. Allegro moderato)
Dielo vznikalo v dvoch tvorivých fázach, oddelených pätnásťročným odstupom.
Prvé tri časti skladateľ ukončil v roku 1921 – za finálnou dvojčiarou v autografe tretej časti nachádzame datáciu 16. 12. 1921. Pri revízii svojich hudobných diel v roku 1936 trio prepracoval a k pôvodným trom častiam prikomponoval aj štvrtú časť.
Prvá časť tria je v sonátovej forme, stredné dve časti sa viažu na piesňovú trojdielnosť a tanečné scherzo a v záverečnej časti skladateľ využíva dynamicky pružné rondo.
Dielo prvýkrát vychádza tlačou v rámci edície Slovenská komorná hudba.
Nájdete v našom e-shope a vo vybraných kníhkupectvách.
"Figuš-Bystrý sa venoval zbieraniu slovenských ľudových piesní, ktoré zapisoval na všetkých svojich učiteľských pôsobiskách. V Banskej Bystrici oživil hudobný život mesta, založil spevokol evanjelického spolku a hudobný krúžok, pôsobil ako dirigent, interpret, korepetítor a komponoval komornú hudbu. V rokoch 1922–24 napísal operu Detvan, z ktorej úryvky predviedol dirigent Václav Talich s orchestrom pražského konzervatória. Operu prijal Oskar Nedbal na predvedenie v SND a jej premiéra sa uskutočnila 1. 4. 1928 v Bratislave. O Figušove diela, ktoré komponoval v rokoch 1932–36, prejavili záujem českí umelci. Figuš-Bystrý sa svojou tvorbou veľmi intenzívne angažoval na vzniku slovenskej národnej hudby. Bola to slovenská ľudová pieseň, ktorú chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Ľudovú pieseň upravoval do piesňových cyklov a zbierok (Slovenské ľudové piesne zo Zvolenskej Slatiny pre spev a klavír; 1000 slovenských ľudových piesní pre klavír a i). Popri komornej tvorbe v centre jeho záujmu stála lyrická pieseň. Zhudobňoval texty slovenských básnikov, ktorých strofické predlohy mu napomáhali vytvárať ucelenú formu a hudobne charakterizovať slovo uplatňujúc invenčnú melodiku a novoromanticky orientovanú harmóniu. Operou Detvan anticipoval úsilie slovenskej hudobnej tvorby, ktoré dozrelo v 40. a 50. rokoch a vymanil sa ňou z dlhodobej orientácie na hudobnú mikroformu. Medzi Figušove najlepšie hudobné diela patria cykly umelých piesní pre spev a klavír: Sny op. 8, Po poliach a lúkach op. 53 a 83, Túžby op. 76, Mati moja! op. 83. Svojím skladateľským dielom sa zapísal medzi reprezentantov novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia."
(MUNTÁG, Emanuel: Viliam Figuš-Bystrý. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 93.)
Ďalšie tituly, ktoré by Vás mohli zaujímať:
Viliam FIGUŠ-BYSTRÝ: Duchovné piesne a ofertóriá
https://hc.sk/katalog/detail/277-duchovne-piesne-a-ofertoria
Mikuláš MOYZES: Sláčikové kvartetá č. 1 - č. 4
https://hc.sk/katalog/detail/266-slacikove-kvarteto-c-1-d-dur
Ján Levoslav BELLA: Sláčikové kvinteto d mol
https://hc.sk/katalog/detail/26-suborne-dielo-a-v-slacikove-kvinteto-d-mol
Viac z edície Slovenská komorná hudba