• 1978 – 1982

    gymnázium v Bratislave (matematika)

  • 1982 – 1986

    Konzervatórium v Bratislave (husle, kompozícia)

  • 1986 – 1992

    VŠMU (kompozícia – Vladimír Bokes)

  • 1989 – 1992

    pedagóg hudobnej teórie na Konzervatóriu v Bratislave

  • 1990 – 1991

    Conservatoire national de région de Boulogne-Billancourt (kompozícia – Pierre Grouvel)

  • 1991

    Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Paris (kompozícia – Paul Méfano, elektroakustická hudba – Laurent Cuniont, Henri Kergomard, Yann Geslin)

  • 1991

    INA-GRM Paris (Ateliér hudobnej informatiky – Didier Brisson)

  • 1991 – 1994

    Musa Ludens – komorný súbor starej hudby (viola da braccio, rebec)

  • 1992 – 1994

    hudobný režisér v Slovenskom rozhlase v Bratislave

  • 1995

    producent, hudobný režisér Slovart music

  • od 1996

    skladateľ a hudobný režisér v slobodnom povolaní

  • od 1998

    riaditeľ hudobného vydavateľstva a umeleckej agentúry MM-33

  • 2006

    založenie prvého slovenského online vydavateľstva vážnej hudby a umeleckej agentúry Slovak Music Bridge (spolu s V. Sirotom)

"Betkovo hudobné myslenie je neoddeliteľne späté s vizuálnym vnemom. Takmer každá jeho skladba je zmesou hudby, javiskovej akcie, náhodných udalostí a vzťahov medzi aktérmi (skrytých i celkom zjavných), ktoré zvláštnym spôsobom stierajú hranicu medzi prvoplánovou skutočnosťou a štylizovaným rituálom. Betkove skladby sa neinterpretujú, udejú sa. Pre autora hrá veľkú rolu samotný názov skladby, do ktorého šifruje jej podstatu. Každá skladba má, okrem titulu, ktorý je niekedy holým konštatovaním a inokedy kryptogramom, konceptuálny podtitul. Hráči a aktéri predstavujú samých seba, ale aj akési abstraktné bytosti vykonávajúce okrem hrania na nástroji aj iné činnosti. Každý detail nadobúda určitý význam, napr. hudobný nástroj je raz subjektom (pri kla-sickej hre), inokedy objektom (ak je zavesený na povraze pred hráčom). Ak je kritériom divadelnej udalosti simultánny priebeh dvoch skutočností – aktuálnej v hľadisku a virtuálnej na javisku –, a ak sa pozeráme na tzv. happening ako na splynutie umeleckého diela s realitou, s tým, čo je tu a teraz, potom môžeme Betkove diela umiestniť niekde uprostred medzi tieto póly. Celkom zvláštnou hodnotou tejto hudby je emocionálny rozmer, ktorý sa presadzuje už pri prvom kontakte s ňou napriek celkovej vecnosti až odosobnenosti akcie na javisku. Na prvý pohľad bizarné situácie majú schopnosť vyvolať v divákovi rôzne asociácie, ktoré nemusia byť vždy iba komické."

 

(ZAGAR, Peter: Miloš Betko. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 49.)

 

x