UMZE Ensemble premiérovo na festivale Melos-Étos 2024
Na festivale Melos-Étos 2024 vystúpi UMZE Ensemble z Maďarska.
Na koncerte 12. 11. 2024 o 19:00 v Moyzesovej sieni v Bratislave zaznejú v slovenskej premiére skladby od troch maďarských skladateľov.
17. ročník medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos ponúka pestrý program z aktuálnych trendov súčasnej hudby.Po otváracom koncerte v Kunsthalle v Košiciach (7. 11.) festival pokračuje s programom v Bratislave a potrvá až do 14. 11. 2024.
Melos-Étos sa počas svojej existencie dokázal zaradiť a udržať medzi najväčšími a najvýznamnejšími stredoeurópskymi festivalmi pre súčasnú hudbu, o čom svedčí aj tohtoročná dramaturgia, ktorá ponúka 7 koncertov, vyše 40 súčasných diel, ktorých väčšina zaznie v slovenskej premiére. Festival prinesie aj tri diela v svetovej premiére. Na koncertoch sa predstaví viac ako 100 interpretov a interpretiek a nebudú chýbať ani umelci z Maďarska.
UMZE Ensemble predstavuje významnú súčasť hudobného života v Maďarsku, organizuje vlastné koncertné cykly v Budapešti, vystupuje v najdôležitejších hudobných centrách v krajine a taktiež na prestížnych festivaloch a koncertných sálach v zahraničí, ako sú Carnegie Hall v New Yorku, Wiener Festwochen, , Avignon Festival a Huddersfield Contemporary Music Festival. Jedným z hlavných zameraní činnosti UMZE Ensemble je objednávanie a uvádzanie nových kompozícií na väčšine svojich koncertov. Nebude tomu inak ani na ich koncerte v rámci festivalu Melos-Étos 2024v Moyzesovej sieni, kde sa pod dirigentským vedením Jeana-Philippa WURTZA súbor predstaví s programom:
Jana Kmiťová: sie fuhr in die nacht
Ármin Cservenák: Spring
Márton Illés: Forajzok
Francesco Filidei: Ballata No. 2
Peter Javorka: sans Marteau et sans Maître
Péter Eötvös: Fermata
Všetky diela zaznejú v slovenskej premiére, skladba Petra Javorku v svetovej premiére.
Na koncerte zaznejú diela od 3 maďarských skladateľov
Maďarský skladateľ a dirigent Ármin Cservenák mal vývoj svojho kompozičného štýlu roky pod dohľadom veľkých mien progresívnej európskej hudby ako Beat Furrer a Georg Friedrich Haas. Vďaka nim sa mladý autor skoro oboznámil s rôznymi modernistickými technikami. Cservenákove diela už dnes získavajú významné ocenenia a uznania na medzinárodných hudobných súťažiach. Autor v nich často prepája emocionálnu hĺbku s intelektuálnou prísnosťou a pedantnosťou. Zaoberá sa skúmaním hudobnej textúry a experimentovaním s modernou harmóniou, pričom sa prikláňa k minimalistickej a postminimalistickej estetike. Jeho skladbu Spring (Jar) pre sólový klavír charakterizuje jemná súhra medzi vrstvami zvuku, ktoré Cservenák pripodobňuje maliarskym ťahom štetca, vytvárajúcim sugestívny obraz. V diele možno nájsť očakávané motívy spojené s ročným obdobím, ako je obnova, rast, alebo prebúdzanie, ale Cservenák ich inkorporoval aj s nečakanými zvratmi, pripomínajúcimi, že ide o novú hudbu. Využíva disonanciu, istý element zdržanlivosti, kontrastujúci s výbuchmi farieb a rytmickej zložitosti. Výrazné zmeny v textúre a dynamických úrovniach, ktoré autor často používa, by mohli byť vnímané ako odraz nepredvídateľnej povahy samotného jarného počasia – oscilujúceho medzi pokojom a náhlou intenzitou. Dielo prináša rôznorodé technické výzvy, ktoré zahŕňajú zložité frázovanie a vrstvené nuansy vyžadujúce od interpreta nesmiernu citlivosť.
Koncert pre 15 hudobníkov s názvom Fermáta Pétera Eötvösa reflektuje chaos a neistotu z obdobia pandémie COVID-19. Hudobníci sú rozmiestnení 1,5 metra od seba, dodržiavajúc protokoly „spoločenského odstupu“ z čias, keď ochorenie ohrozovalo celý svet. Tieto rozostupy prispievajú k jedinečnému priestorovému a akustickému zážitku. Štruktúra diela je fragmentovaná náhlymi generálnymi pauzami, ktoré symbolizujú nečakané zastavenie každodenného života spôsobené pandémiou a vytvárajú tak akúsi časovú schránku z týchto turbulentných rokov. V hudobnej notácii je fermáta, alebo korunka, znamienkom predlžujúcim vybraný tón o ľubovoľnú hodnotu, v tomto kontexte je však skôr príznačným činiteľom zastavenia času, či zamrznutia, ktoré pociťovala celá spoločnosť.
Budapeštiansky rodák Márton Illés je jedným z medzinárodne najvyhľadávanejších maďarských skladateľov svojej generácie. Jeho doterajšia tvorba zahŕňa diela pre hudobné divadlo, sláčikový orchester a symfonický orchester, ako aj skladby pre sólové nástroje, sláčikové kvartetá, vokálne kompozície, ansámblové a elektroakustické skladby. Jeho skladby sú pravidelne uvádzané na festivaloch a v koncertných sieňach po celom svete. Medzi jeho najpopulárnejšie výtvory patrí séria Rajzok (Kresby), ktorá dnes zahŕňa už pol tucta rôznych diel, prevažne s experimentálnym charakterom. Je medzi nimi skladba pre 24 mikrotonálne ladených strún, klavírny koncert Rajzok II pre tlmený klavír, Rajzok III - v ktorom je použitý „mikrotonálne rozladený hybridný klavír“, Hang-Rajzok - skladba pre šesť vokalistov, veľkorozmerná, viacfarebná súborná skladba Ascolta-Rajzok a Fabrajzok pre súbory Ascolta a Musikfabrik. Najnovší prírastok tejto rodiny s názvom Forajzok sa prezentuje radikálne odlišnými prostriedkami zvuku. Konvenčné aj rozšírené techniky nástrojov dokáže Illés používať v špecifických kontextoch spôsobmi, vďaka ktorým znejú ako prirodzený spev. Autorov moderný prístup ku kompozícii možno badať v jeho hudobných gestách, líniách melódie, ako aj v čiastočne algoritmicky generovaných textúrach najrozmanitejších farieb a dynamiky, ktoré sa môžu jemne a mnohonásobne odvíjať v organickej zmesi inštrumentálnych a vokálnych zvukov.
Vstupenky sú dostupné v predpredaji v sieti Ticketportal.
Viac informácií a kompletný festivalový program nájdete na www.melosetos.sk
Aktualizované: 11. 11. 2024