Konstantin Ilievsky - dirigent/dirigentka
je dirigent, skladateľ, klavirista a pedagóg, známy hlavne z európskych koncertných pódií. Pôsobí v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu na poste dirigenta a v Symfonickom orchestri Bulharského rozhlasu ako šéfdirigent. Je aj hudobným riaditeľom medzinárodného orchestra Sinfonietta dell’Arte a pedagógom na viedenskej Univerzite hudby a múzických umení a na bratislavskom konzervatóriu. Ako dirigent, skladateľ a klavirista vytvoril množstvo nahrávok pre slovenský, bulharský a rakúsky rozhlas a televíziu a pravidelne koncertuje na Slovensku, v Rakúsku, Bulharsku, Luxemburgsku, Nemecku, Českej republike, Taliansku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Holandsku, Albánsku, Írsku a v Číne. Jeho hudobné diela boli okrem týchto krajín, tak isto uvedené aj vo Veľkej Británii, USA, Japonsku a v Rusku. Pre jeho celoživotný, významný prínos pre bulharskú kultúru, mu roku 2024 bolo udelené prestížne ocenenie Zlaté pierko. Ilievsky predtým dlhoročne pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra Dianopolis a festivalu Zlatá Diana v bulharskom Jambole. S týmto orchestrom vydal roku 2020 CD nahrávku Reminiscencie, na ktorej okrem iného účinkuje aj ako čembalista a organista a spolu s celým komorným orchestrom Dianopolis dostal významné bulharské hudobné ocenenie Krištáľová lýra. Toto ocenenie obdržal Ilievsky aj v roku 2018 ako dirigent, za výnimočný koncert so Symfonickým orchestrom Bulharského rozhlasu a sólistami Viedenskej a Štuttgartskej opery. Ilievsky je rezidenčným skladateľom ansámblu Proxima Project a členom poroty na medzinárodnej skladateľskej súťaži Artistes en Herbe v Luxemburgu. Jeho diela uviedli ansámble pre súčasnú hudbu a orchestre ako Ensemble Reconsil, Quasars Ensemble, EnsembleSpectrum, Ensemble MYX´D, Wiener Concert-Verein, Komorný orchester ZOE, Sinfonieta Vraca, Sinfonieta Vidin, Symfonický orchester Sliven, Komorná opera Blagoevgrad, Komorný orchester Dianopolis, Arménsky komorný orchester AGBU, Komorný orchester Gabrovo, Komorný orchester Haskovo, Sinfonietta dell’Arte a Occentric Symphony Orchestra. Hudobné záujmy Konstantina Ilievského siahajú aj za hranice klasickej hudby. Roku 2024, v spolupráci s hudobnou spoločnosťou HLAVA XII, vydal svoj prvý autorský jazzový album s názvom 7 DAYS OF LIFE. Ilievsky pravidelne pôsobí aj ako čembalista v komornom orchestri Hillaris ako aj v rôznych iných komorných zoskupeniach. Príležitostne zastáva aj funkciu zvukového režiséra, ako na nahrávkach súčasnej hudby napríklad s EnsembleSpectrum, tak aj na nahrávkach klasickej, filmovej, jazzovej, či populárnej hudby. Ilievsky sa zúčastnil množstva medzinárodných festivalov a pravidelne spolupracuje s renomovanými orchestrami, ansámblami ako Wiener Concert-Verein, ORF Radio Symphony Orchestra, LCO - Luxemburský komorný orchester, Slovenská filharmónia, ŠKO Žilina, Wroclavská filharmónia, Orchester Národnej opery a Orchester RTSH v Tirane, Čínsky národný symfonický orchester Ningbo, Orchestra Sinfonica del FPIAP Franz Liszt a mnoho iných. Spolupracoval aj s medzinárodne uznávanými sólistami, napr. Svetlin Roussev, Jean-Marc Luisada, Peter Erdei, Wolfgang David, Ronald Brautigam, Dalibor Karvay, Hayato Sumino, George Tudorache, Emmanuel Rossfelder, Ladislav Fančovič, Adil Fedorov, Svetlina Stoyanova, Robert Buschek, Ludmil Angelov, Barbara Moser, Margarete Babinsky, Alexandre Dimcevski, Theodosii Spasov, Vittorio Ghielmi, Alessandro Travaglini, Jiye Lee, Celine Roscheck, Jaroslav Pehal, Irina Vaterl, Lukáš Szentkerestý, Georgi Cherkin, sólisti z rodín Kopachinskaya, Zemtsov-Gordon, Jablokov, Auner a Krastev a ďalší. Ilievsky pochádza zo známej bulharskej hudobníckej rodiny. Študovať začal v bulharskej Sofii ako päťročný a vo veku 14 rokov pokračoval v štúdiu u profesora Petra Čermana na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Zároveň študoval aj dirigovanie u prof. Zdeňka Bíleka. Ako klavirista vyhral v rovnakom čase aj množstvo cien na medzinárodných súťažiach. Neskôr študoval kompozíciu na Univerzite hudby a múzických umení vo Viedni u prof. Detleva Müllera-Siemensa a dirigovanie u prof. Urosa Lajovica. Navštevoval aj viacero majstrovských seminárov dirigovania, napr. u Bertranda de Billyho, Ralfa Weikerta a Daniela Hardinga.