Valentin Silvestrov
Ukrajinský skladateľ a klavirista. V rokoch 1958 – 1964 študoval kompozíciu na Kyjevskom konzervatóriu u Borisa Ľatošinského a harmóniu a kontrapunkt u Levka Revuckeho. Silvestrov je považovaný za jedného z popredných predstaviteľov Kyjevskej avantgardy, ktorá bola ostro kritizovaná zástancami konzervatívnej sovietskej hudobnej estetiky. V 60. a 70. rokoch sa jeho hudba v rodnom meste neuvádzala. Táto situácia sa postupne menila s rastúcim medzinárodným uznaním. Silvestrov sa stal hosťujúcim skladateľom na Almeida Music Festival v Londýne (1989), Lockenhaus Festival lotyšského huslistu Gidona Kremera v Rakúsku (1990) a rôznych festivaloch v Dánsku, Fínsku a Holandsku. Neskôr bol rezidentným skladateľom v Maďarsku (2007 Pannohalma), Poľsku (2009 Nostalgia-Festival, Poznaň), Rakúsku (2013 Klangspuren, Schwaz), Švajčiarsku (2016 Davos-Festival „Young artists in concert“), Holandsku (2017 Unheard Music Festival, Haag) a v Nemecku (2017 – 2018 Staatskapelle Weimar). V 90. rokoch 20. storočia bolo Silvestrovovu hudbu počuť v celej Európe, ako aj v Japonsku a Spojených štátoch. V rokoch 1998 – 1999 bol hosťom DAAD v Berlíne. V posledných desaťročiach komponoval postmoderné, polyštýlové a neoklasicistické diela zastrešené vlastným lyrickým jazykom. Od roku 2001 Silvestrov opäť pracuje s malými formami a „čistými“ melódiami, ktoré tvoria početné cykly pre rôzne menšie nástrojové obsadenia. Od roku 2005 sa Silvestrov opäť viac venuje najmä duchovnej zborovej hudbe, ktorá však nie je určená pre liturgické účely. Počas politických nepokojov na Ukrajine Silvestrov bojoval za svoju krajinu najmä „hudobnými prostriedkami“, rozsiahlou tvorbou zborových diel. K najznámejším interpretom Silvestrovových diel patria Viktor Baley, Gidon Kremer, Tatiana Grindenko, Ivan Monighetti, Rosamunde Quartet a i. Spolupracuje s hudobným vydavateľstvom M. P. Belaieffa a jeho autorské rukopisy sa nachádzajú v archíve švajčiarskej Paul Sacher Stiftung.