Edgard Varèse
EDGARD VARÈSE (1883, Paríž – 1965, New York) bol azda jediný v pravom slova zmysle moderný skladateľ. Myšlienka rozkvetu alebo vädnutia, odvodená zo sféry biologického rastu, neplatí pre jeho hudbu, pretože Varèse nechcel líčiť život v jeho molekulárnej substancii, ale chcel zobraziť kovovo-materiálnu skutočnosť, v ktorej je krehký človek vystavený pretechnizovanému svetu, ktorý si síce sám vytvoril, no ktorý nie vždy ovláda. Varèse sa nepokúšal písať hudbu o strojoch, ako napríklad Honegger, ale chcel písať hudbu so strojmi, a to v časoch, keď ešte neboli známe a prístupné elektronické možnosti práce so zvukom. Jeho úlohou bolo teda realizovať „strojovosť“ ľudskej civilizácie pred-elektronickými prostriedkami. Po utópii tejto vôle nasledovala skutočnosť, ktorá to umožnila, ako výstižne povedal Josef Häusler „emancipáciou šumu / hluku“. Zavýjajúce sirény a morseovku poskytol Varèse tam, kde iní, ktorí sa zľakli po porovnateľných pokusoch by ich najradšej boli odvolali... Obdivuhodné na Varèse je nielen to, že vedel, ako sa robí hluk, ale že ho vedel aj organizovať. Dôslednosť, ktorú tu prejavil, poukazuje na vizionársku originalitu majstra: nebola to len radikálna redukcia výrazových prostriedkov tradičných orchestrálnych nástrojov, ale zároveň ich rozšírenie: rytmus, farba zvuku, harmóniu a formu Varese nanovo stvárnil, nezakladal si na dedičstve a neopakoval sa. Iba tak si možno vysvetliť malý počet jeho kompozícií...
Varèse študoval matematiku a prírodné vedy na École Polytechnique v Paríži. Po rozhodnutí stať sa hudobníkom sa rozišiel s rodičmi. Stal sa žiakom d’Indyho, Roussela a Widora v parížskej Schola cantorum a na Konzervatóriu, kde si osvojil „klasické“ veci remesla... Pre poznanie Varèseho estetického ideálu sú dôležité myšlienky talianskych futuristov, ktorých teoretické formulácie realizoval v hudobnej oblasti.
Do roku 1915 bol Varèse vojakom, potom presídlil do Ameriky, kde roku 1927 získal občianstvo. Roku 1919 založil New Symphony Orchestra, ktorého cieľom bolo uvádzanie modernej hudby. Roku 1921 bol spoluzakladateľom International Composers’ Guild a roku 1926 založil Pan American Society, ktorá sa zaoberala hudbou Severnej a Južnej Ameriky. Už v tomto období experimentoval s elektronickými nástrojmi, ktoré však boli použiteľné až v 50. rokoch.
(podľa Knuta Frankeho)
Dielo (výber): Un grand sommeil noir (podľa Verlaina) pre hlas a klavír (1906), Amériques, pre orchester (1918 – 1921), Offrandes pre soprán a malý ochester (1921), Hyperprism pre 9 dychových nástrojov a 7 hráčov na bicích nástrojoch (1922 – 1923), Octandre pre súbor dychových nástrojov (1923), Intégrales pre 11 dychových nástrojov a 4 hráčov na bicích nástrojoch (1924 – 1925), Arcana pre orchester (1925 – 1927), Ionisation pre bicie nástroje (1929 – 1931), Ecuatorial pre bas a súbor (1932 – 1934), Density 21.5 pre sólovú flautu (1936), Etude pour Espace pre zbor, 2 klavíry a bicie nástroje (1947), Déserts pre súbor dychových a bicích nástrojov a mg pás (1950 – 1954), La procession de Vergès, pás pre film o J. Miró (1955), Poème électronique pre 3-stopový pás (1957 – 1958), Nocturnal pre sóla, zbor a malý orchester (1961).