Pavol Šimai
PAVOL ŠIMAI (1930, Levice) študoval v rokoch 1941 - 1943 hru na klavíri a náuku o harmónii u levického rodáka Pála Kadosu v Budapešti, neskôr u Štefana Németha-Šamorínskeho, kompozíciu u Jána Cikkera v Bratislave a napokon u Paula Dessaua v Berlíne, ktorý mu umožnil integrovať sa do kultúrneho života krajiny: Šimai čoskoro spolupracoval o. i. s filmovými štúdiami DEFA. Od roku 1960 bol postupne zamestnaný ako pedagóg na bratislavskom Konzervatóriu, ako pracovník hudobného vysielania Čs. rozhlasu a hudobný dramaturg Štúdia krátkych filmov v Bratislave. Od roku 1968 žije vo Švédsku, kde vyučoval na rôznych hudobných učilištiach v Södertälje, v Arvike a v Stockholme. Naposledy pôsobil na Vysokej hudobnej škole pri Univerzite v Göteborgu. Prechodne bol aj hudobným recenzentom a pracoval aj ako klavírny technik a ladič. Vo svojej tvorbe obdobia mladosti sa Pavol Šimai orientoval najmä na timbrovú zložku hudobného materiálu, inšpiroval sa aj melodikou slovenskej ľudovej piesne; nehľadiac na použité kompozičné prostriedky a postupy, jeho hudba, ktorá zostala vždy pevne zakotvená v tradícii, je nositeľom silne expresívneho náboja. Nanajvýš starostlivo si vyberal básnícke texty svojich vokálnych skladieb - P. Nerudu, E. Blomberga, Gy. Illyésa a ď. Viacero skladieb napísal na podnet výtvarných prác manželky Jarmily Šimaiovej (Náčrtky pre dychové kvinteto).
Dielo (výber): Flautová sonatína (1952), Zuzka, balet (1956 - 1960), Hovorí matka pre komorný súbor a recitátora (1958), Vittoria pre symfonický orchester (1963), Combattimenti pre symfonický orchester (1965), Meditácia pre alt a sláčikové kvarteto (1966), Sen a ráno, cyklus miešaných zborov (1966), Tri piesne pre soprán, violončelo a klavír (1975), Impresie pre gitaru (1976), Nordron pre symfonický orchester/dych. orchester (1979/1998), Klartext pre soprán a klarinet (1978), Škuľaví svedkovia pre alt, súbor bicích nástrojov a trombón na texty N. Saxovej (1989/91), Náčrtky pre dychové kvinteto (1989–90), Concertino rustico pre flautu a sláčikový orchester (1952/1991), Mosty pre klavír a dychové kvinteto (1992), Utan ridá pre dychový orchester (1992), Odkaz pre trúbku a dychový orchester (1993), Fragmenty z Kafkovho denníka pre alt a sláčikové kvarteto (1993), Hudba pre violončelo a sláčikový orchester (1986/94), Il Tramonto dal Monte Solaro a Capri pre trúbku a organ (1994), Vďaka pre organ (1995), Laetitia recignitionis pre sláčikové trio (1995), Tack pre organ (1995), Scény pre komorný súbor (1995), Hommage à Vladimír Kovář pre dychový orchester (1997), O, lappri! pre orchester (1997), Alle tarantella pre klavír (1998), Gonglot pre miešaný zbor (1998), Marcia funebre pre flautu, husle, akordeón a klavír (dychy) (1998).