Giacinto Scelsi
GIACINTO SCELSI (1905, La Spezia – 1988, Rím) vyrastal v šľachtickom prostredí, ktoré mu umožnilo získať primerane kvalitné vzdelanie. No hudbe, voči ktorej veľmi skoro prejavoval náklonnosť i mimoriadny talent, sa začal profesionálne venovať pomerne neskoro, ak odhliadneme od základov náuky o harmónii, ktoré získal od Giacinta Sallustia a od príležitostných podnetov, napríklad Ottorina Respighiho či Alfreda Casellu. Po študijnom pobyte v Ženeve u Egona Koehlera, kde sa intenzívne zaoberal tvorbou Alexandra Skriabina, študoval Scelsi v rokoch 1935–1936 kompozíciu u Schönbergovho žiaka a prívrženca Walthera Kleina vo Viedni. Roku 1937 sa usadil v Ríme, kde s Gofreddom Petrassim organizoval koncerty s anvantgardnou hudbou. V 40. rokoch čelil závažným zdravotným i osobným krízam, no zároveň veľa cestoval, najmä do Afriky a na ďaleký východ, ale istý čas trávil aj v Paríži, Londýne i vo Švajčiarsku: tu bol v rokoch 1943–1945 spolupracovníkom časopisu Suisse Contemporaine. Roku 1952 sa definitívne vrátil do Ríma a začiatkom 60. rokov sa pridal k skupine Nuova consonanza, ktorá sa zgrupovala okolo Franca Evangelistiho a udržiaval živé a mnohostranné kontakty s významnými súčasníkmi, maliarmi, skladateľmi, literátmi. V rokoch 1949–1987 vydal šesť básnických zbierok vo francúzštine a jednu autobiografickú poviedku v talianskom jazyku.
V osobe Giacinta Scelsiho dostala európska hudba 20. storočia naslovovzatého outsidera do vienka: už samotný spôsob fixovania kompozície je bezprecedentný, keď zápis nevykonával sám, ale na základe presne stanovených zásad prostredníctvom ďalšej osoby. Scelsiho zaujímala priestorovosť jednotlivého zvuku, hľadal jeho hĺbku. „Kompozícia“ (pojem, ktorý zamietal) pre neho znamenala skôr kontempláciu jedného zvuku, či komplexu zukov, ktorého rozmer, hustotu, či intenzitu možno zmeniť popri zachovaní jeho jednoty, bez ohľadu na vzájomné relácie. Preňho bol zvuk predovšetkým „hlboký“ a hudobná konštrukcia mala byť ilustráciou tejto hĺbky. Takmer všetka Scelsiho hudba od konca 50. rokov používa obmedzený materiál, zaoberá sa jednou alebo dvoma základnými výškami pomocou neprerušovaných variácií rytmických, dynamických figúr a použitím štvrťtónov.
Dielo (výber): Rotative, symfonická poéma pre 3 klavíry, dychové a bicie nástroje (1929), 40 Prelúdií pre klavír (1930–1940), 5 sláčikových kvartet (1944, 1961, 1963, 1964, 1984), Suita č. 8 (Bot-ba), Tibetské rituály, modlitby a tance (1952), Pwyll pre flautu (1954), Coeloconath pre violu (1955), Ixor pre B-klarinet (1956), Yamaon pre bas a 5 nástrojov (altsaxofón, barytón-saxofón, kontrafagot, kontrabas a bicie nástroje) (1954–1958), TRe canti sacri (1958), I presagi pre 9 nástrojov (1958), Kya pre sólový B klarinet a 7 nástrojov (anglický roh, lesný roh, basklarinet, trúbka, trombón, viola a violončelo) (1959), Quatro pezzi su una nota sola pre komorný orchester (1959), Wo-ma pre bas (1960), Hurqualia pre orchester s elektrifikovanými nástrojmi (1960), Aion (4 epizódy Brahmovho dňa) pre orchester (1961), Taigu (5 invokácií) pre soprán (1962), Canti del Capricorno pre ženský hlas (1962–1972), Khoom pre soprán a 7 inštrumentalistov (2 husle, viola, violončelo, lesný roh a 2 bicie nástroje) (1962), Chukrum pre sláčikový orchester (1963), Yliam pre ženský zbor (1964), Anahit (lyrická poéma venovaná Venuši) pre sólové husle a 18 nástrojov (1965), Ko-lho pre flautu a klarinet (1966), Uaxuctum pre miešaný zbor, orchester a Martenotove vlny (1966), Ohoi (Tvorivé princípy) pre 16 sláčikov (1966), Ckckc pre soprán s mandolínou (1967), Tkrdg pre 6-hlasný mužský zbor, elektrickú gitaru a bicie nástroje (1968), Okanagon pre harfu, tom-tomy a kontrabas (1968), Konx-om-pax pre miešaný zbor, organ a orchester (1969), Pranam I pre soprán, 12 inštrumentalistov a mg pás (1972), Pranam II pre 9 inštrumentalistov (1973), Sauh (Dve liturgie) pre soprán a mg pás (1973), Manto (per quattro) pre hlas, flautu, trombón a violončelo (1974), Pfhat („Un éclat... et le ciel s’ouvrit“) pre miešaný zbor, veľký orchester, organ a obedáčik (1974), Et maintenant c’est de vous de jouer pre violončelo a kontrabas (1974), In Nomine Lucis pre organ (1974).