Wolfgang Rihm
WOLFGANG RIHM (1952, Karlsruhe, Nemecko) študoval hudobnú teóriu, klavír a kompozíciu na Musikhochschule v Karlsruhe, kde navštevoval i kurzy H. Searla. V rokoch 1972 - 1973 bol žiakom Karlheinza Stockhausena v Kolíne, v rokoch 1973 - 1976 študoval vo Freiburgu hudobnú vedu u Hansa H. Eggebrechta a kompozíciu u Klausa Hubera. Naskôr prednášal na Darmstadtských kurzoch Novej hudby (1978, 1980, 1982), na Musikhochschule v Karlsruhe učil najskôr hudobnú teóriu a od roku 1985 aj kompozíciu. Rihm je považovaný za jedného z najvýraznejších skladateľov svojej generácie. Bezprostrednosť a spontánnosť jeho diel (ktorá ho začleňuje k Mahlerovi, Bergovi a Hartmannovi), sa uňho spája s predstavou zvukovej komplexnosti, ktorá vyniká najmä v dramatických kontrastoch a „veľkoplošných“ štruktúrach. Príznačnými pre jeho poslucháčsky zrozumiteľnú hudbu sú široko koncipované melodické oblúky so zámerným, vysoko expresívnym pátosom a sledy disonantných akordov striedajúcich sa s prevažne tonálnymi úsekmi.
Dielo (výber): 9 sláčikových kvartet, 3 symfónie pre soprán, barytón, miešaný zbor a veľký orchester na texty F. Nietzscheho a A. Rimbauda (1969, 1975, 1977), Parusie pre organ (1970), Sätze pre 2 klavíry (1971), Sláčikové trio (1972), Hervorgedunkelt pre mezzosoprán a komorný súbor na text P. Celana (1974), Segmente pre 18 sólových nástrojov (1974), Dis-kontur pre orchester (1974), O Notte pre barytón a malý orchester na text M. Buonarottiho (1975), Cuts and Dissolves pre orchester (1976), Nachtordnung pre 15 nástrojov (1976), Lichtzwang (in memoriam Paul Celan) pre husle a orchester (1976), Hölderlin-Fragmente pre spev a klavír alebo orchester (1976), Faust und Yorick, komorná opera č. 1 na libreto J. Tardieua (1977), Jakob Lenz, komorná opera č. 2 na text M. Fröhlinga podľa G. Büchnera (1979), La musique creuse le ciel pre 2 klavíry a orchester (1979), Nature morte – Still alive pre 13 nástrojov (1980), Koncert pre violu a orchester (1981), Tutuguri, balet pre hlasy, sóla a orchester podľa A. Artauda (1981), Oedipus, hudobné divadlo podľa Sofokla (1986–1987), Bruchstück ‘Die Vorzeichen’ pre orchester (1988–1989), Ungemaltes Bild pre orchester (1989–1990), Dritte Musik für Violine und Orchester (1993), Musik für Oboe und Orchester (1994), Nucleus pre 13 nástrojov (1996), Vers une symphonie fleuve pre orchester I, II, III (1994–1995), IV (1997–1998), In-Schrift pre orchester (1995), Etude d’apre`s Séraphin pre súbor a mg pás (1997), Marsyas, scéna pre trúbku, bicie a orchester (1998), Toccata pre klavír a orchester (1998), Hudba pre klarinet a orchester (1999), Sotto voce pre klavír a orchester (1999), Concerto pre sláčikové kvarteto a orchester (2000), Die Stücke des Sängers pre harfu a komorný orchester (2000 - 2001), 2. Bratschenkonzert (Über die Linie IV, 2000 - 2002), Nach-Schrift – Eine Chiffre pre komorný orchester (1982 - 2004), Dritter Doppelgesang pre klarinet, violu a orchester (2004), Two Other Movements (2004).