Kaija Saariaho
KAIJA SAARIAHO (1952 – 2023) – fínska skladateľka žijúca vo Francúzsku. Kompozíciu študovala na Sibeliovej akadémii v Helsinkách (Paavo Heininen), neskôr vo Freiburgu u Briana Ferneyhougha a Klausa Hubera. Počas štúdia v parížskom hudobnom výskumnom stredisku IRCAM sa začala zaujímať o nové zvukové možnosti, elektroniku a nové techniky inštrumentálnej i počítačovej hudby. Tieto snahy sú citeľné už v jej ranej tvorbe – Verblendungen (1982–1984), Lichtbogen (1985–1986), Nymphéa (1987). Skladateľka toto obdobie charakterizuje ako hľadanie vlastného kompozičného jazyka, v rámci ktorého čerpá z hudobného odkazu G. Ligetiho a čiastočne C. Debussyho. Na začiatku 90. rokov jej hudba čoraz viac smeruje k dramatickosti a expresivite (Mirrors, 1997; Couleurs du Vent, 1998). Inklinácia k väčším formám a dôraz na melodičnosť sú badateľné v jej prvej opere L’Amour de loin (1999–2000), ktorá bola uvedená na Salzburskom festivale v roku 2000. Oproti predchádzajúcim dielam v nej Saariaho používa jednoduchší hudobný jazyk a pomerne málo elektronických zvukov. V podobnom duchu vznikli aj ďalšie jej opery Adriana Mater (2005) a Émilie (2010) na texty Amina Maaloufa. Popri komponovaní opier vznikli aj menšie inštrumentálne a vokálno-inštrumentálne diela ako Aer (1991), Terrestre (2002), Je sens un deuxième cœur (2003), The Tempest Songbook (2004). S mimoriadnou odozvou sa stretlo jej oratórium La Passion de Simone, ktorého pôvodná verzia bola premiérovo uvedená vo Viedni roku 2006, revidovaná verzia mala svetovú premiéru na festivale Melos-Étos 2013. Autorom textu je opäť Amin Maalouf. Dielo zobrazuje život a dielo filozofky Simony Weilovej a nastoľuje všeobecné otázky ľudskej existencie.
Kaija Saariaho získala za svoju rozsiahlu tvorbu množstvo ocenení: Wihuri–Sibelius, Léonie Sonning Music Prize, Grawemeyer Award, Polar Music Prize a ď. Za svoje elektroakustické kompozície vytvorené v IRCAM získala roku 1989 medzi prvými hlavnú cenu Ars Electronica v Grazi. Je držiteľkou ceny Grammy za najlepšiu opernú produkciu (L’Amour de loin, 2011).Viaceré z jej skladieb vznikli na objednávku alebo sú venované významným interpretom súčasnej hudby: Maa pre Fínsky národný balet, Laterna Magica pre Berlínsku filharmóniu, Notes on Light pre Bostonský symfonický orchester, Orion pre Clevelandský symfonický orchester, Terra Memoria pre Emerson Quartet, Husľový koncert pre Gidona Kremera, Koncert pre klarinet a orchester pre Kariho Kriikku, Koncert pre flautu a orchester pre Camillu Hoitengu a Lonh pre Dawn Upshaw. Jej posledné dielo, Trúbkový koncert „Hush“ bol napísaný pre fínskeho trubkára Verneriho Pohjolu.