Jozef Kolkovič
Jozef Kolkovič – slovenský skladateľ žijúci v USA. Študoval na Konzervatóriu v Bratislave (kompozícia – Jozef Sixta a Andrej Očenáš, hra na klavíri – prof. Starostová), potom na VŠMU v Bratislave u Dezidera Kardoša. Už počas štúdia pôsobil ako basgitarista a gitarista v hardrockových (Nautilus) a jazzrockových skupinách (Fórum 57 – s Petrom Breinerom). V roku 1980 emigroval do USA a žil v San Diegu v Kalifornii. V Spojených štátoch od začiatku pôsobil v miestnej rockovej hudobnej scéne v San Diegu a Los Angeles ako basgitarista a klávesový hráč vo viacerých skupinách progresívneho rocku. V polovici 90-tych rokov nastala v jeho orientácii postupná zmena. Čoraz viac času venoval komponovaniu vážnej hudby, až napokon z rockovej scény celkom odišiel. V tomto „prechodnom“ období sa v podstate vrátil k osobnej estetike svojho študijného obdobia, charakteristickej prísnou kompozičnou logikou a extrémnou expresívnosťou (Eklektické variácie pre gitaru, 9 Prelúdií pre klavír). Aj jeho neskoršie diela prezrádzajú silnú záľubu v zvukovosti avantgardy, aj keď štýlovo sú čím ďalej tým osobitejšie (Zátišie pre orchester, Arboretum I pre komorný orchester). Jeho posledné skladby poukazujú na niekoľko badateľných trendov. Jedným je častý výskyt tonálneho centra, modality, dokonca aj úplnej tonality (Klavírny koncert, Suita pre troch pre flautu, violu a harfu), druhým je inšpirácia folklórnou hudobu (sláčikové trio Sedem tvárí sveta, Sonáta pre dva klavíry) a populárnou hudbou (ragtime v Sonáte pre dva klavíry, rock v Smrť orchidey a Barbari pred bránami, pre klavír a štyroch perkusionistov). Ďalším je mechanické, strojové opakovanie krátkych motívov, čo asi rovnocenne vychádza z elektronického popu a minimalizmu.