{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Moje pokusy uchopiť sakrálnu tému boli zatiaľ vždy upodozrievané z ironických podtextov. Sakrálnosť má totiž ešte vždy (aj v novej hudbe) isté konvencie zobrazovania. Ak sa konvencie nedodržia, čiže Panna Mária sa nezobrazí tak, ako sa „patrí“, láka nás to hľadať iné podtexty (ironické, výsmešné…). Lenže ani modlitba nie je chudá tvár askéta obrátená smerom nahor, gotický chrám a gregorián. Modlitba, to je Boh, ale to sme aj my. A my, to je rozčúlenosť, nesústredenosť, únava, chaos, ustavičné otázky, chyby a často zvláštne správanie voči najbližším. Obvinenie z irónie? Napokon aj ona má svoje miesto v modlitbe. Môžeme ironizovať seba, svoje myslenie a skutky. 19 variácií na slávu Panny Márie – variácií nie je 29, pretože po trinástej som stratil prehľad. Chýba vlastne aj téma, ktorá by sa varírovala. No a samozrejme žiadnou kompozíciou sa nedá zobraziť svätec, človek, vec, alebo hocičo, čiže Panna Mária nie je objektom skladby, ako skôr objektom skladateľovho myslenia.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2000)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                15.11.2000,\n                Nová slovenská hudba,\n                Štúdio 2, Slovenský rozhlas,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Jozef Lupták (vc), Nora Skuta (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}