{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Tri reflexie pre mezzosoprán a klavír som komponoval na texty autorov rôznych generácií. Napriek tomu ich spoločným menovateľom je meditatívnosť, charakteristická pre všetkých troch básnikov, reflektívnosť, prejavujúca sa sugestívnymi symbolmi a hlboká lyrickosť. Tieto znaky mali vplyv aj na voľbu tempa piesní, formovanie vokálneho partu a najmä na kontakt vokálnej zložky s klavírnou. Spev a klavír sa neustále vyrovnávajú a dopĺňajú v rovnocennom partnerstve. Po štýlovej stránke nie sú medzi piesňami väčšie rozdiely, iba stredná pieseň Oráči je koncipovaná v pomerne konzekventnej dvanásťtónovej technike, ktorá profiluje symbolický, trochu ireálny obsah poézie. Rôznorodejšia voľba materiálu v okrajových piesňach (prvok polyštýlovosti) je vyjadrením snahy o čo najadekvátnejšie tlmočenie a tvarovanie poetického podkladu.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1989, str. 41.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                V jaskynke pamäti (Milan Rúfus)\n                \n                <br>\n\n                Oráči (Milan Kraus)\n                \n                <br>\n\n                Na konci diaľky (Maša Haľamová)\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                16.02.1989,\n                Nová slovenská hudba,\n                Moyzesova sieň,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Viktória Stracenská (ms), Miloslav Starosta (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}