{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Sólo pre klavír je jednočasťovou, pomerne stručnou skladbou... Prvým interpretom bol A. Cattarino, ktorý uskutočnil rozhlasovú a gramofónovú nahrávku. Na verejnom koncerte skladbu premiérovo predviedla S. Čápová. Jej najčastejším interpretom je S. Zamborský, ktorý ju hral na domácich pódiách aj v zahraničí (Poľsko). Pod jeho vedením ju naštudovali aj niektorí poslucháči VŠMU. Sólo pre klavír má plynulú oblúkovú formu. Skladba sa začína váhavo, postupne graduje, neskôr kulminuje. Nasleduje ústup z vrcholu a návrat do východiskovej polohy. Organizácia tónového materiálu vychádza z prísneho konštrukčného princípu na základe symetrie klaviatúry podľa osi súmernosti na tóne d1. Každý tón pravej ruky má svoj protipól v ľavej ruke. Z toho vyplýva, že obidve ruky sú rovnako zaťažené a môžu hrať rovnakým prstokladom. Časový odstup medzi vedúcou pravou rukou a imitujúcou ľavou rukou sa mení v súlade s gradovaním hudby od štvrťovej hodnoty s bodkou v miernom úseku cez osminovýodstup v strednej fáze gradácie až po šestnástinový vo vrcholovej polohe.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1991)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                27.02.1976, Týždeň slovenskej hudobnej tvorby,\n                Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Sylvia Čápová-Vizváry (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}