{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p><em>Sláčikové kvarteto č. 1</em> (1965) znamenalo pre autora odklon od tradičnej formovej koncepcie a vykročenie v smere Novej hudby. Trojčasťová skladba vychádza z metricky uvoľnenej súhry nástrojov (ohraničená aleatorika), usmernený proces vzniká priradením kontrastných segmentov. Autora inšpirovalo najmä Sláčikové kvarteto Witolda Lutosławského (1964), ktorého riešenia problémov formy a textúry ho v jeho skladateľských hľadaniach hlboko ovplyvnili.</p><br>\n        <em>(Vladimír Godár, in: booklet k CD \"Jozef Sixta – Chamber Music\", Hudobný fond SF 00372131, s. 2.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}