{"content":"\n
\n \n O diele:

Eugen Suchoň dokončil Baladickú suitu v decembri 1935, ako opus 9. V Suchoňovom vývoji predstavuje Baladická suita vykryštalizovaný prejav osobitého štýlu, ktorý v syntetickej jednote spája stavebnosť s expresívnym citovým zážitkom a so svojráznou melodickou invenciou. V prvých opusových skladbách možno u Suchoňa sledovať orientáciu na nemeckú modernu začiatkov nášho storočia: na melodiku i harmóniu budovanú značne chromaticky (až v dvanásťtónovom materiáli) a na bohatú a zložitú polyfóniu. Od Malej suity s passacagliou, op. 3, preniká však viac francúzske zamieranie sa na zvukovosť, skôr na homofóniu, v ktorej sa uplatňujú pregnantnejšie a individuálnejšie témy. Namiesto subjektivity nemeckého romantizmu nastupuje prechod do akéhosi impresionistického plain airu, reprezentovaného Suchoňovi osobitosťou krajiny vysokých hôr, vykryštalizovanou v slovenských ľudových, v prvom rade hudobných prejavoch. Pravda, možno tu v tomto zmysle vravieť iba o tendenciách, pretože Baladická suita zostáva predsa len dielom expresívnym – i keď nie expresionistickým – budovaným v pevných kontúrach a s pevnou tematickou výstavbou, čo nebolo práve ideálom francúzskeho impresionizmu. Ak by sme chceli zaradiť Baladickú suitu do vývoja európskej hudby, bolo by jej miesto niekde na ceste od Ravela k Messiaenovi.

\r\n

Expresívnosť, ktorú dosahovali nemeckí expresionisti prevažne chromatizáciou až po dodekafóniu a kontrapunktickou kondenzovanosťou formy (v seriálnej technike), Suchoň hľadal v Baladickej suite v melodike – na prvý pohľad diatonickej, ale v skutočnosti získanej z dvanásťtónovej stupnice špeciálnym výberom vychádzajúcim zo zvukového ideálu rôzne kombinovaných čistých a zväčšených kvárt (niečo ako u Skriabina), z intervalov, ktoré Suchoň azda neuvedomele vycítil zo slovenskej ľudovej melodiky, ako jej osobitý prazáklad. I keď viac prvkov, s ktorými Suchoň pracuje, možno nájsť aj u iných skladateľov, v takej štýlovej špecifite, ako sa uplatňujú v Baladickej suite a v Suchoňovom diele vôbec, prezrádzajú umelca vykryštalizovaného celkom svojsky. A čo hlavné, dielo pôsobí bezprostredne ako prejav, za ktorým stojí citove koncentrovaná osobnosť, dielo, z ktorého cítiť, že autor mal čo povedať nielen umelecky, ale aj ľudsky.

\r\n

Prvá časť: hneď začiatok, výbuch vo fortissime, je vpád in medias res, živelné zanietenie planúce ako výkričník. Už to je typicky suchoňovské a svedčí o tom, že autor nepristupuje k tvorbe nezainteresovane, ale plný vášnivej hudby, ktorá tryská a ktorú treba uvoľniť. Nie je to vonkoncom idyla, ale nevíťazia ani vášne a nevedú k nespútanosti. Nasleduje viacero dynamických vrcholov, ktoré postupujú za sebou ako vlny na rozbúrenom mori. Motivicky však ani miernejšie partie, hlavne v strednej časti, nevybočujú do kontrastnej nálady. Sú len prípravou na ďalšiu vlnu.

\r\n

Druhá časť má oveľa vyrovnanejšiu a cieľavedomejšiu stavbu. Nie je taká zvlnená, je to skôr jednotný mohutný prúd. Gradácie sa v nej nevybojúvajú, ale vyspievajú a to vo veľkých melodických oblúkoch. Široké oblúky sú až monotematicky jednotné, no zároveň aj dokonale rozmanité zásluhou bohatého variačného a kontrapunktického prepracovania. Vedľa princípu dynamickej formy sa tu úspešne uplatňuje aj technika ustavičného tematického rozvíjania, ktorá pomáha Suchoňovi preklenúť a anulovať periodické členenia. Oproti ostatným rapsodickým častiam je táto časť elegická.

\r\n

Tretia časť sa začína akýmsi hnevlivým vrením v hlbokých polohách, z ktorých sa vynorí rýchle stúpajúca rytmizovaná téma. V ďalšom sa načrtáva tanec s náznakmi slovenskej ľudovosti. No zostáva len pri náznakoch a symboloch i vtedy, keď nastupuje pravidelná periodicita. Šestnástinové sprievodné figúry, odvodené z úvodného vrenia, nedovolia rozpútať sa veselému tancu; celý pohyb sa rúti v zúrivom behu do búrlivej nálady, ktorá pripomína prvú časť suity a napokon vyústi v ustrašený otáznik v adagiu a v piane anticipuje štvrtú časť. Týmto intermezzom vyznievajúcim v pianissime sa tretia časť nekončí. Beh sa tanečnými náznakmi znova rozvíri a prejde do typicky suchoňovského jubilóza – jedine táto tretia časť Baladickej suity končí sa preto v rýchlom tempe a vo fortissime, ako končievajú finálové časti.

\r\n

Štvrtá časť je baladou a v pravom zmysle slova meditáciou, tematicky budovanom zväčša z materiálu predošlých častí. Už touto rôznorodosťou je daná pestrosť, ktorý Suchoň ešte zdôrazňuje inštrumentačne-harmonickou štylizáciou a neľaká sa ani diametrálnych kontrastov: na jednej strane spevu v sladkých paralelných terciách a na druhej strane náporu tvrdých disonancií a grandióza s útočným rozbehom.

\r\n

Cez tematickú rôznorodosť dominujú však neisté otázniky klesajúcich kvárt, ktoré sa ozvali už v tretej časti, v intermezze medzi rušnými časťami. Organickú jednotu hudobne takých heterogénnych prvkov, dokázala zjednotiť tvorcova opravdivá citová koncentrácia. Baladická suita vyznieva napokon v pianissime, zatiaľ čo fortissimom začínala – no i takto vyznieva presvedčivo.

\r\n

Tematická a hlavne obsahovo emocionálna ucelenosť skladby dokazuje, že celok nevznikol voľným spojením štyroch častí (ako býva v suite), ale že je to skoncentrovaný prejav, ktorý vytryskol z potreby vyjadriť city. Že je to dielo nielen dokonalé čo do stavby, ale aj umeleckou obsahovosťou.

\r\n

Baladická suita odznela veľakrát v zahraničí. Uviedol ju Karl Böhm (Dresdner Staatskapelle, Wiener Philharmoniker), Wilhelm Furtwängler (Berliner Philharmoniker), odznela v Rotterdame, v Utrechte, v Bazileji, v Zürichu, v Budapešti, v Bukurešti, v Záhrebe. Okrem spomínaných, dirigovali ju K. Baranovič, E. Flipse, P. Sacher a mnohí ďalší.

\r\n

Baladická suita bola odmenená r. 1938 Bellovou cenou mesta Bratislavy.


\n (Jozef Kresánek, in: predslov k partitúre, Praha – Bratislava : Štátne hudobné vydavateľstvo, 1965, s. 3 – 4.)
\n
\n

\n Časti diela:
\n\n Allegro moderato ma energico\n \n
\n\n Adagio\n \n
\n\n Allegro molto\n \n
\n\n Largo con malinconia\n \n
\n

\n\n

\n

Prvé uvedenie na Slovensku

\n \n \n 22.04.1936,\n Bratislava,\n SK\n\n
Interpreti: Bratislavský symfonický orchester, Karel Nedbal (dir.)\n
\n\n\n

\n
\n"}