Antonio Vivaldi a Giuseppe Tartini boli skutočnými husľovými mágmi. Založili istý typ interpretačného kultu a ich spôsob hry sa stal modelom pre hráčsku dokonalosť, o čom svedčia ich brilantné komorné a koncertantné diela. Joseph Nicolas Pancrace Royer ako miláčik kráľa Ľudovíta XV. sa preslávil najmä nezvyčajnou hráčskou technikou a pomerne šokujúcimi hudobnými situáciami; obľúbenou skladbou sa stalo aj jeho Vertigo. Tvorba Johanna Sebastiana Bacha bola dlhé roky po jeho smrti zabudnutá, dočkala sa však búrlivej renesancie. Sonáta G dur pre husle a čembalo síce neohrozene figuruje v zozname Bachových diel, je však možné, že jej autorom je Bachov syn Carl Philipp Emanuel. Arioso z Kantáty BWV 156 Ich steh mit einem Fuss im Grabe je jedným z bachovských klenotov. Giovanni Paisiello bol vo svojej dobe vládcom vo svete talianskej opery buffa, kráľovských insígnií ho pozbavili až úspechy Mozartových opier. Bratia Jiří a František Benda boli silnými osobnosťami generácie českej hudobníckej emigrácie 18. storočia. Jiří pôsobil v Berlíne, Paríži, Turíne a jeho brat František sa preslávil predovšetkým ako husľový virtuóz; svojou hrou a tvorbou si podmanil pruského kráľa Friedricha II. a pôsobil v jeho službách v Berlíne.
Viac informácii na: Pro musica nostra Nitriensi
Program:
Vivaldi, Antonio: Sonáta F dur
Tartini, Giuseppe: Sonáta C dur
Royer, Joseph Nicolas Pancrace: Le Vertigo
Bach, Johann Sebastian: Sonáta G dur pre husle a čembalo BWV 1021
Bach, Johann Sebastian: Arioso BWV 156
Paisiello, Giovanni: Grand Sonata fantasia
Benda, Jan: Grave pre husle a čembalo
Benda, František: Sonáta G dur
