Program:
Jakub Jan Ryba: Stabat Mater
Antonín Dvořák: Te Deum op. 103
Stabat Mater pre štyroch sólistov, zbor a orchester je najambicióznejším kantátovým dielom Jakuba Jana Rybu. Vzniklo roku 1805 a skladateľ mohol svoje dielo koncipovať v rozsahu zodpovedajúcemu významu prostredia, kde malo byť premiérovo uvedené, v hlavnom plzeňskom Chráme sv. Bartolomeja. Táto kompozícia prezentuje Rybu nielen ako skúseného a originálneho skladateľa, ale tiež dokonale preukazuje všestrannosť jeho talentu, vrátane citu pre dramatické prvky. Skladba vyrastá štýlovo z neskorého klasicizmu, ale v mnohých detailoch inštrumentácie, sól dychových nástrojov i vo vokálnej sadzbe možno postrehnúť až romantickú hudobnú dikciu.
So slávnostnou kantátou Te Deum sa Antonín Dvořák plánoval predstaviť ako nový riaditeľ newyorského konzervatória a zároveň mala zaznieť v rámci osláv 400. výročia objavenia Ameriky, pripadajúcej práve na rok 1892. Dvořák sa rozhodol vytvoriť kantátu na text latinského hymnu Te Deum laudamus. Kantáta pre zmiešaný zbor, orchester a dva sólové hlasy má jasavý a vznešený charakter a jej štyri časti vychádzajú z formového usporiadania klasickej symfónie. Dielo je myšlienkovo zjednotené citáciami hlavných tém vo všetkých štyroch častiach. Te Deum predstavuje jednu z najefektnejších Dvořákových skladieb jeho tzv. amerického obdobia, hoci celá vznikla ešte počas jeho pobytu v Čechách a Dvořák v nej uplatnil viaceré štylistické prvky americkej hudobnej kultúry.
Jakub Jan Ryba: Stabat Mater
Antonín Dvořák: Te Deum op. 103
Stabat Mater pre štyroch sólistov, zbor a orchester je najambicióznejším kantátovým dielom Jakuba Jana Rybu. Vzniklo roku 1805 a skladateľ mohol svoje dielo koncipovať v rozsahu zodpovedajúcemu významu prostredia, kde malo byť premiérovo uvedené, v hlavnom plzeňskom Chráme sv. Bartolomeja. Táto kompozícia prezentuje Rybu nielen ako skúseného a originálneho skladateľa, ale tiež dokonale preukazuje všestrannosť jeho talentu, vrátane citu pre dramatické prvky. Skladba vyrastá štýlovo z neskorého klasicizmu, ale v mnohých detailoch inštrumentácie, sól dychových nástrojov i vo vokálnej sadzbe možno postrehnúť až romantickú hudobnú dikciu.
So slávnostnou kantátou Te Deum sa Antonín Dvořák plánoval predstaviť ako nový riaditeľ newyorského konzervatória a zároveň mala zaznieť v rámci osláv 400. výročia objavenia Ameriky, pripadajúcej práve na rok 1892. Dvořák sa rozhodol vytvoriť kantátu na text latinského hymnu Te Deum laudamus. Kantáta pre zmiešaný zbor, orchester a dva sólové hlasy má jasavý a vznešený charakter a jej štyri časti vychádzajú z formového usporiadania klasickej symfónie. Dielo je myšlienkovo zjednotené citáciami hlavných tém vo všetkých štyroch častiach. Te Deum predstavuje jednu z najefektnejších Dvořákových skladieb jeho tzv. amerického obdobia, hoci celá vznikla ešte počas jeho pobytu v Čechách a Dvořák v nej uplatnil viaceré štylistické prvky americkej hudobnej kultúry.
Účinkujúci:
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk MÜLLER, dirigent
COLLEGIUM TECHNICUM
Tatiana KANIŠÁKOVÁ, zbormajsterka
AKADEMICKÝ PĚVECKÝ SBOR VŠB - TU Ostrava
Adam SEDLICKÝ, zbormajster
Tereza MÁTLOVÁ,, soprán
Jarmila BALÁŽOVÁ, alt
Juraj HOLLÝ, tenor
Jiří BRÜCKLER, barytón
USPORIADATELIA:
Štátna filharmónia Košice