Slovenská hudba 1/2024

„Náš najväčší úspech nespočíva v tom, že nikdy nepadneme, ale v tom, že sa zdvihneme vždy, kedykoľvek padneme.“ Konfucius (552 – 479 p. n. l.)

Milí čitatelia, slová čínskeho mysliteľa a zakladateľa konfucianizmu sa mi vynorili v mysli, keď som sa zamýšľala nad obsahom prvého úvodníka jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby. V záverečnom úvodníku posledného čísla predchádzajúceho ročníka som na základe poznania verdiktu odbornej komisie Fondu na podporu umenia, posudzujúcej žiadosti o grant v schéme 2.3.1 Vydávanie a distribúcia tlačených časopisov, nielen predostrela celkovú situáciu vychádzajúcu zo Štruktúry podpornej činnosti Fondu na podporu umenia na rok 2024, ale načrtla som aj reálne možnosti budúcnosti Slovenskej hudby. Nulová finančná podpora zo strany FPU, ktoré sa rozhodlo nepodporovať tzv. akademické časopisy (dodnes som nedostala relevantnú odpoveď na to, čo je a čo nie je „akademický časopis“ a prečo odbornej komisii FPU vadí „vedeckosť“), postavila redakciu pred rozhodnutie – ukončiť vydávanie časopisu, rozlúčiť sa s čitateľmi, alebo hľadať ďalšie možnosti podpory prostredníctvom grantov, sponzorov, mecénov... Vzhľadom na skutočnosť, že o rozhodnutí komisie FPU sme sa dozvedeli až tesne pred Vianocami, nevynárali sa pred nami veľké možnosti. Onedlho sa začal nový rok 2024 a redakcia Slovenskej hudby sa ocitla bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. To, že sa dnes môžete začítať do prvého čísla jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby značí, že sme pre tento rok našli cestu...

Naša vďačnosť patrí nielen Hudobnému fondu, ktorý fungovanie časopisu podporil v rámci svojej podpornej schémy, ale najmä Hudobnému centru, pod krídla ktorého sa Slovenská hudba ukryla. Vďaka iniciatíve Vladimíra Godára a ústretovosti PhDr. Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra, získala Slovenská hudba potrebnú podporu. Súčasne sa pred ňou otvorili nové možnosti prezentácie na stránkach Hudobného centra prostredníctvom elektronickej verzie časopisu, i prostredníctvom internetových stránok Hudobného centra. Hudobné centrum však nepredstavuje grantovú agentúru a nedisponuje ani grantovými schémami. Slovenská muzikologická asociácia (SMA), pod egidou ktorej Slovenská hudba v posledných rokoch vychádzala, pristúpila k spolupráci, a tak sa na stránkach časopisu môžete dočítať, že vydavateľom Slovenskej hudby je Hudobné centrum v spolupráci so Slovenskou muzikologickou asociáciou. Tak teda Slovenská hudba ako bájny Fénix po štvrtý raz vstala z popola: história časopisu sa začala odvíjať v roku 1957, keď Zväz slovenských skladateľov začal vydávať mesačník Slovenská hudba, ktorého činnosť ukončil rok 1971 a nastupujúca normalizácia; po prvý raz vstal časopis z popola pod egidou Slovenskej hudobnej únie v roku 1991, ale dotácie z Ministerstva kultúry SR ustali v roku 1996; v roku 1997 sa vydávania ujalo novovzniknuté Národné hudobné centrum, ktoré sa ho však po niekoľkých rokoch vzdalo a časopis opätovne povstal pod egidou SMA, ktorá na jeho editovanie získavala financie najskôr z grantovej schémy Ministerstva kultúry SR, neskôr (po vzniku FPU) z grantovej schémy FPU. Až do roku 2023. V roku 2024 časopis znovu povstal, vrátiac sa pod Hudobné centrum, avšak s podielom Slovenskej muzikologickej asociácie. Podarí sa však Slovenskú hudbu udržať? To ukáže budúcnosť. Verím, že pokiaľ budú na Slovensku muzikológovia, hudobní publicisti, skladatelia či interpreti so záujmom o nové výskumy a nové myšlienky a pokiaľ bude vydávanie časopisu v rukách nadšených editorov, Slovenská hudba prežije.

Milí čitatelia, v prvom čísle jubilejného 50. ročníka prinášame hudobno-psychologickú štúdiu Kristiána Mikulovského Emočné bloky v umeleckej činnosti, ktorá reflektuje aktuálny a pre interpretov i skladateľov zaujímavý problém prekonávania emočných blokov v umeleckej praxi. Nasledujúce štúdie a úvaha sa venujú problematike hudobného a tanečného divadla na Slovensku. Prvou z nich je štúdia Zuzany Hubinskej a Andrey Gibalovej o súčasnej scéne tanečného divadla (Tanečné divadlo na Slovensku), druhou je zamyslenie sa Michaely Mojžišovej o súčasnosti slovenskej opernej tvorby (Konvergencie a divergencie v slovenskej opernej tvorbe 21. storočia) a treťou je úvaha Pavla Smolíka nad osudmi našej prvej opernej scény (Opera SND v Bratislave: otázky, problémy, výzvy). Na záver nášho čísla prinášame recenziu muzikologickej konferencie s medzinárodnou účasťou Konvergencie a divergencie umení z pera Pavla Brezinu. Milí čitatelia, zámerne som si úvodnú štúdiu Slávky Kopčákovej o živote a tvorbe nedávno zosnulého významného slovenského muzikológa, skladateľa a pedagóga Ladislava Burlasa (Zavŕšený život naplnený láskou k poznaniu a hudobnou krásou : Ad honorem Ladislav Burlas) ponechala na záver môjho úvodníka. Pôvodne zamýšľaný nekrológ nad odchodom tejto významnej osobnosti sa rozrástol na štúdiu, čo nie je vôbec prekvapujúce vzhľadom na rozsah a záber činnosti Ladislava Burlasa. Univerzitný profesor Ladislav Burlas nás potichu opustil 11. februára t. r. a mne nedá, aby som neuviedla myšlienky dekana Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici Vojtecha Didiho, ktorý sa s ním pri odchode do zaslúženého odpočinku lúčil slovami:

„... veľký nemecký spisovateľ, filológ a filozof Goethe pri jednej príležitosti poznamenal: ,Dokonalosť je vlastnosť božská. Túžiť po dokonalosti je vlastnosť ľudská.‘ A mám taký pocit, že nič lepšie nevystihuje Tvoje celoživotné počínanie ako práve tieto Goetheho slová: nie pochybovačnosť o možnosti poznania, akú nachádzame u antických skeptikov, ale silný duch, ktorý núti človeka k hľadaniu, poznaniu, k činu, silný duch, ktorý sa neuspokojí s priemerným, bežným, dostatočným – ale duch, ktorý sa vyvíja k výšinám, k božskému, k dokonalému – to je Tvoja cesta [...] je náročné pochopiť tú silu, ktorá človeka dvíha nad zem; je náročné pochopiť ,ducha ľudského, čo do výšavy pne sa‘ – aj človeku aj stvoreniam, blúdiacim medzi božským ľudským. [...] Je málo ľudí, v ktorých sa tak silno ozýva imperatív po čine, tvorbe, práci a diele, ako sa ozýva v Tebe. Tvoje načúvanie hudbe sfér, Tvoje hudobné dielo, ktoré je odkazom z tejto dokonalej hudby – to je možné vysvetliť iba tak, že je v Tebe obsiahnutý lúč zo Svetla všehomíra, ktorým svietiš nám i svetu. [...] Ohromná vďaka Ti patrí, že si svojím dielom, ale aj svojou autoritou, svojím menom štítil to najkrajšie, duchovné a umelecké, na ktoré sme prisahali pri vzniku tejto školy. Malo to zmysel – nemôžem sa Ti viacej zavďačiť ako jedným úprimným slovom Ďakujem. Tvoju prácu a Tvoj vklad človek neocení – iba dejiny.“

K ďakovným slovám sa s tichou spomienkou pripája aj redakcia Slovenskej hudby. Milí čitatelia, prajem Vám príjemné chvíle strávené so Slovenskou hudbou a dúfam, že Vám v tomto roku budeme opätovne prinášať pútavé témy, ktoré zaujmú Vašu pozornosť.

Alena Čierna