Slovenská hudba 2/2026

Milí čitatelia,

pred nami je druhé číslo 52. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba. Hoci to na prvý pohľad nie je zrejmé, jeho náplňou je pojem „interpretácia“ a jeho mnohoraký význam v hudobnom umení. Odkazuje na to už i samotné motto z pera francúzskeho filozofa Paula Ricoeura – jedného z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia v oblasti hermeneutiky (teórie interpretácie), ako aj fenomenológie a filozofie jazyka – pochádzajúce z knihy Symbolika zla (La Symbolique du mal, 1960).

Paul Ricoeur tvrdí, že symbol má podstatne hlbší význam, než sa na prvý pohľad zdá; že otvára priestor na premýšľanie a že interpretácia symbolu nikdy nie je celkom ukončená, ale každá nová doba alebo nový človek v tom istom texte (literárnom, hudobnom...) môže objaviť nový význam. Symbol núti človeka klásť si otázky a hľadať hlbší význam. Ricouer však poukázal aj na to, že interpretácia nie je svojvoľné hádanie významu, ale premyslený dialóg medzi autorom, textom a prijímateľom – percipientom.

Jeho filozofia zdôrazňuje, že porozumenie vzniká postupne – zamyslením sa, premýšľaním, kladením otázok, a najmä otvorenosťou voči rôznym významovým rovinám symbolu. Ricouerove myšlienky sa využívajú predovšetkým pri interpretácii literatúry, Biblie a náboženských textov, dejín, ale aj pri interpretácii umenia.

Hudobné umenie, na rozdiel od výtvarného umenia či literatúry, si bez interpretácie nevieme predstaviť. Interpretácia napĺňa vlastnú podstatu – zvukovú podobu hudobného diela. Písomný zápis (notácia) predstavuje len relatívnu, potenciálnu formu existencie hudby. Aby sa dielo stalo žijúcim umeleckým artefaktom, musí zaznieť.

Faktom je, že hudobný zápis (notácia), nech sa snaží byť akokoľvek presný a podrobný, je len torzovitým obrazom skladateľových myšlienok. Neúplnosť zápisu ponecháva interpretovi priestor na domyslenie a dotvorenie diela a umeleckú sebarealizáciu. Povedané slovami Franza Liszta:

Proces interpretácie hudobného diela predpokladá celú škálu činností – dešifrovanie zápisu a myšlienok skladateľa, hľadanie a pochopenie významových rovín, ich vysvetľovanie a pretlmočenie či sprostredkovanie percipientovi.

Oskár Elschek sa vo svojej systematike Hudobná veda súčasnosti (1984) zamýšľa nad problematikou hudobnotextovej interpretácie a hudobnej interpretácie. Poukazuje na to, že žiadna zo známych systematík muzikológie sa nezaoberá problematikou hudobnej interpretácie a že teoretická stránka hudobnotransformačného procesu zostáva v tieni iných muzikologických disciplín.

Aj keď sa v teoretickej spisbe stretneme s čiastkovými štúdiami, ktoré sa interpretačným procesom zapodievajú z pedagogického, estetického či fyziologického hľadiska, postoj muzikológie voči hudobnej interpretácii (podobne ako voči kompozícii) zostáva ambivalentný.

Elschek súčasne poukazuje na štyri možné okruhy muzikologického bádania v odbore hudobná interpretácia:

• hudobnotextová interpretácia, ako dešifrovanie a transnotácia hudobného textu,
• hudobná interpretácia textu, ako znelá podoba hudobného textu,
• pamäťová interpretácia, ako vyššia forma interpretácie, ktorá nie je rušená vizuálnou podobou diela,
• teória hudobnej interpretácie.

Posledná z uvedených oblastí však zostáva dodnes najmenej rozpracovaná.

State druhého čísla 52. ročníka Slovenskej hudby sú príspevkami k rozličným okruhom hudobnej interpretácie. Juraj Ruttkay v pokračovaní rozsiahlej štúdie o Ernestovi Zavarskom (Ernest Zavarský – spolutvorca modernej hudobnej historiografie na Slovensku [II]) prináša komentár k odkazu i kompletnú bibliografiu slovenského muzikológa.

Jevgenij Iršai si vo svojej eseji Interpretácia ako základ tvorivosti kladie otázku – čo bolo skôr: sliepka alebo vajce / interpretácia alebo tvorba? Filozofický nadhľad, opierajúci sa o vlastné životné skúsenosti, ponúka zaujímavé čítanie aj priestor na zamyslenie a uvažovanie.

Inauguračná prednáška Jordany Palovičovej (Signifikantné impulzy klavírnej tvorby Marie Szymanowskej v kontexte jej doby a možnosti jej využitia v interpretačno-pedagogickej praxi) predstavuje pohľad renomovanej klavírnej interpretky na dielo i spôsob jeho uchopenia u nás málo známej poľskej klavírnej interpretky a skladateľky, predchodkyne Fryderyka Chopina.

Záverečná recenzia Pavla Sucháreka si všíma a jasne pomenúva presahy slovenského hudobného a intermediálneho umenia v monografii Júliusa Fujaka The Semiosphere of Sounds and Music in Culture. But What is In – Beyond – Above?, ktorá je výsledkom autorovho dlhoročného úsilia zmapovať nezávislú kultúru, vzpierajúcu sa jasnej kategorizácii a začleneniu.

Milí čitatelia, verím, že aj v druhom čísle nájdete podnety na zamyslenie a možnú inšpiráciu k publikačným výstupom. Prajem Vám príjemné čítanie v sparných letných dňoch.

Alena Čierna