Mikuláš Moyzes

"Štýlovým východiskom Moyzesovej hudby bola hudba romantizmu, pričom výrazne ho ovplyvnila i tvorba J. S. Bacha. Pred 1. svetovou vojnou bol jedným z najuznávanejších skladateľov katolíckej duchovnej hudby v Uhorsku, aktívne sa zapojil do ceciliánskeho hnutia a písal učebnice a hudobno-teoretické články. V tomto období komponoval okrem duchovnej hudby zbory a piesne na maďarské a nemecké texty, i keď zároveň sa zaoberal i možnosťami vytvorenia špecificky slovenského hudobného štýlu (Mazurek; Polonaise). Po Moyzesovom návrate na Slovensko sa zintenzívnil jeho záujem o slovenskú ľudovú hudbu, pričom študoval a upravoval predovšetkým autentické roľnícke ľudové piesne (na rozdiel od iných súdobých slovenských skladateľov, ktorí dávali prednosť piesňam obľúbeným v mestskom prostredí). V období po vzniku Československa sa Moyzes vo zvýšenej miere venoval kompozícii, pričom tvorivo absorboval nové podnety, sprostredkované predovšetkým synom Alexandrom, ktorý študoval kompozíciu v Prahe. Popri úpravách ľudových piesní a ich montážach uplatňoval folklórne inšpirácie i vo vlastnej tvorbe (často v podobe citácií či melódií vytvorených podľa vzoru ľudovej piesne) a originálne rozvinul poetiku slovenských ľudových balád (Ctibor, melodrámy). V jeho dielach z tohto obdobia je zreteľný vplyv A. Dvořáka (Sláčikové kvarteto č. 4; Malá vrchovská symfónia)."

(ZVARA, Vladimír: Mikuláš Moyzes. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 205 – 206.)