• 1889 – 1893

    Učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom (zložil skúšku z hry na organe)

  • 1895 – 1904

    organista a učiteľ v Maďarsku: najprv v Jágri, kde súčasne študoval kompozíciu (Ernő Lányi), neskôr vo Veľkom Varadíne a Čurgove

  • 1904 – 1908

    po návrate na Slovensko pedagóg na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom

  • 1908 – 1932

    pedagóg na dievčenskom učiteľskom ústave v Prešove

  • od 1918

    riadny profesor hudby a spevu na základe aprobácie Maďarskej kráľovskej akadémie v Budapešti

Mikuláš Moyzes patril k priekopníkom slovenskej národnej hudby. Profesionálne umelecky neškolený skladateľ, pôsobil ako regenschori (organista), zbormajster, pedagóg, klavirista, teoretik i organizátor hudobného života. Navštevoval hodiny kompozície a klavíra u maďarského skladateľa Ernő Lányiho, ktorý určil stabilné základy Moyzesovsho kompozičného štýlu – úctu k tradícii i záujem o štylizáciu ľudových piesní v romantickom duchu. Bol príslušníkom skladateľskej generácie, ktorá pripravovala cestu k slovenskej hudobnej moderne. Môžeme o ňom hovoriť ako o najvýznamnejšom slovenskom hudobnom pedagógovi spomedzi staršej skladateľskej generácie.

 

"Štýlovým východiskom Moyzesovej hudby bola hudba romantizmu, pričom výrazne ho ovplyvnila i tvorba J. S. Bacha. Pred 1. svetovou vojnou bol jedným z najuznávanejších skladateľov katolíckej duchovnej hudby v Uhorsku, aktívne sa zapojil do ceciliánskeho hnutia a písal učebnice a hudobno-teoretické články. V tomto období komponoval okrem duchovnej hudby zbory a piesne na maďarské a nemecké texty, i keď zároveň sa zaoberal i možnosťami vytvorenia špecificky slovenského hudobného štýlu (Mazurek; Polonaise). Po Moyzesovom návrate na Slovensko sa zintenzívnil jeho záujem o slovenskú ľudovú hudbu, pričom študoval a upravoval predovšetkým autentické roľnícke ľudové piesne (na rozdiel od iných súdobých slovenských skladateľov, ktorí dávali prednosť piesňam obľúbeným v mestskom prostredí). V období po vzniku Československa sa Moyzes vo zvýšenej miere venoval kompozícii, pričom tvorivo absorboval nové podnety, sprostredkované predovšetkým synom Alexandrom, ktorý študoval kompozíciu v Prahe. Popri úpravách ľudových piesní a ich montážach uplatňoval folklórne inšpirácie i vo vlastnej tvorbe (často v podobe citácií či melódií vytvorených podľa vzoru ľudovej piesne) a originálne rozvinul poetiku slovenských ľudových balád (Ctibor, melodrámy). V jeho dielach z tohto obdobia je zreteľný vplyv A. Dvořáka (Sláčikové kvarteto č. 4; Malá vrchovská symfónia)."

(ZVARA, Vladimír: Mikuláš Moyzes. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 205 – 206.)

x