-
1956 – 1959
Konzervatórium v Bratislave (flauta – Vladislav Brunner st.)
-
1959 – 1963
VŠMU (Vladislav Brunner st.)
-
1998 - 2003
riaditeľ Úseku hudobnej a agentážnej činnosti telies Slovenského rozhlasu
-
2003
zástupca šéfredaktora Rádia Devín a Odbornej redakcie hudby Rádia Devín
-
2003 - 2008
predseda Festivalového výboru BHS
-
od 1965
pedagóg hry na flaute na VŠMU (1965 odborný asistent, 1977 docent, 1985 profesor), súčasne 1966 – 1977 tajomník, neskôr vedúci orchestrálnych nástrojov, 1977 – 1979 prodekan HTF, 1979 – 1981 dekan HTF, 1981 – 1985 prorektor VŠMU, 1985 – 1994 rektor VŠMU)
Počas štúdií sa začal angažovať v oblasti jazzu, čoskoro však rozvinul plodnú a úspešnú kariéru koncertného sólistu klasickej hudby.
Realizoval množstvo vystúpení s orchestrom, recitálov so sprievodom klávesových nástrojov, gitary, harfy i vo viacerých komorných zoskupeniach, predstavil sa na mnohých významných európskych pódiách. Počas svojej koncertnej aktivity spolupracoval vo flautovej triede na VŠMU i na koncertnom pódiu (plných 40 rokov) s klaviristkou Helenou Gáfforovou , ale i s ďalšími domácimi a zahraničnými interpretmi.
Ako sólista klasickej hudby hral s orchestrami či ansámblami: SF, Slovenské kvarteto, Moyzesovo kvarteto, SOSRo (predtým SOČR), SKO B. Warchala, ŠF Košice, Orchester Čs. rozhlasu Košice, Symfonický orchester mesta Žiliny, ŠKO Žilina, Bratislavskí komorní sólisti, Hudba dneška a v zahraničí: Karlovarský symfonický orchester, Gottwaldovská filharmónia, Komorný orchester Pro Musica Beograd, Filharmonia panstvowa im. J. Elsnera Opole, Poľsko, Redlands Symphony Orchestra (USA Kalifornia).
Značná časť jeho repertoáru je zachytená vo fonotéke bratislavského rozhlasu, ale aj v ďalších, i zahraničných, masmédiách (doteraz nahral 20 titulov LP a CD, medzi nimi sú kompletné nahrávky flautových sonát Wolfganga Amadea Mozarta, barokových majstrov Georga Friedricha Händla i Johanna Sebastiana Bacha); významnú súčasť tvoria opusy slovenských autorov s účasťou flauty, pričom viaceré z nich mu boli priamo dedikované (v premiére uviedol asi 20 slovenských flautových skladieb a mnohé z nich nahral), bol propagátorom celej flautovej literatúry z pera Ivana Paríka.
Je tiež lektor interpretačných kurzov na domácej pôde (v Piešťanoch) i v zahraničí, člen i predseda poroty viacerých medzinárodných interpretačných súťaží (Pražská jar, Markneukirchen, Budapešť a ďalšie) a viceprezident Dvořákovej spoločnosti pre českú a slovenskú hudbu v Londýne.
„Je reprezentatívnym zjavom slovenského a nielen interpretačného umenia. Už od vstupu do koncertnej praxe vyzdvihovali recenzenti v jeho hre spoľahlivú techniku, vysokú kultúru tvorenia tónu, rešpektovanie nuáns jednotlivých štýlov, pevné rytmické pulzovanie a najmä výrazný osobnostný vklad. Predstavuje kľúčovú osobnosť súčasného slovenského flautového umenia. Je rozvážnym organizátorom, zápalistým funkcionárom, ktorý vo viacerých oblastiach prispel k ich rozvoju a určoval ich vývojový trend. Disponuje širokým rozhľadom, skvelými organizačnými schopnosťami, prirodzenou, ničím nevynucovanou autoritou a zapálenosťou pre riešenie problematiky rozvoja slovenského hudobného života. Jurkovičov koncertný repertoár je veľmi široký a mnohostranne orientovaný. Zahŕňa všetky podstatné tituly svetovej flautovej literatúry, pričom dominantnú časť jeho repertoáru tvorí hudba baroka a 20. storočia. Tak ako na začiatku svojej kariéry, aj v seniorskom veku sa vo zvýšenej miere necháva inšpirovať možnosťami improvizácie a voľnosti jazzovej hudby, ktorú realizuje v syntéze s barokovou hudbou.“ (In: Slovník slovenského koncertného umenia III., Hudobné centrum, Bratislava 2005, s.99-106.)