Marian Lapšanský

Po absolutóriu AMU žije a pôsobí Lapšanský striedavo v Prahe a v Bratislave. V rokoch 1976 – 1979 bol sólistom Štátnej filharmónie Košice, následne do roku 1992 sólistom Slovenskej filharmónie. Popri domácich a českých orchestroch hosťoval s početnými zahraničnými telesami (Wiener Kammerorchester, Maďarská štátna filharmónia, Symfonický orchester MÁV Budapešť, Komorný orchester Vilmosa Tátraia, Budapest Strings, Filharmónia George Enescu Bukurešť, ŠF Kluž, Sofijská filharmónia, Dresdner Staatskapelle, Veľký symfonický orchester Lipsko, Veľký rozhlasový symfonický orchester Berlin, Berliner Symphonie Orchester, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, Kyoto Symphony Orchestra, Národná filharmónia Havana, North Bay Symphony Orchestra Kanada, Národný symfonický orchester Praetoria, Národná filharmónia Johannesburg, a ďalšie). Ako sólista spolupracoval s takmer dvadsiatimi komornými súbormi u nás a v zahraničí. Viacnásobne koncertoval vo všetkých európskych štátoch, v Juhoafrickej republike, na Kube, v Kanade, USA, v Mexiku a Japonsku.

Popri sólistickej hre tvorí významnú kapitolu v jeho kariére komorné partnerstvo s inštrumentalistami a spevákmi (o. i. s Gabrielou Beňačkovou, Petrom Dvorským, Magdalénou Hajóssyovou, Sergejom Kopčákom, Jelenou Obrazcovovou, Dagmar Peckovou, Petrom Schreierom). V repertoári pre klavírne duo (štvorručne, resp. na dvoch klavíroch) od roku 1983 sústavne spolupracoval s Petrom Toperczerom, so Zuzanou Paulechovou a s Eugenom Indjićom.

Je pravidelným hosťom všetkých významných domácich a českých festivalov a účinkuje aj na popredných zahraničných festivaloch (Wiener Festwochen, Salzburger Festspiele, Dni komornej hudby Lockenhaus, Berliner Festspiele, Dresdner Musikfestspiele, Medzinárodný festival Echternach, Festival de Saint Lizier, Budapeštianske hudobné týždne, Laureátske dni Kati Popovej Pleven, Letný festival v Dubrovníku, Sofijské hudobné týždne, Festival de Musica de Canaries, Swansea Festival, Cardiff Music Festival, Medzinárodný hudobný festival Ankara a dalšie).

Popri koncertnej a pedagogickej aktivite sa Lapšanský zaoberá prípravou, koncepciou a realizáciou viacerých podujatí. Roku 1990 založil Medzinárodnú klavírnu súťaž Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave a stal sa jej prezidentom. Roku 1989 založil a počas celého obdobia ich existencie (do roku 1999) organizoval Medzinárodné interpretačné kurzy pre mladých interpretov v Piešťanoch, kam ako školiteľov pozýval špičky domáceho i zahraničného koncertného umenia (klavír, spev, sláčikové nástroje). Je lektorom viacerých majstrovských kurzov – v rámci Sommer-Akademie Prag v rakúskom Semmeringu, ktoré organizuje Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (každoročne od roku 1999), v Tokiu (od roku 2000) a na Hudobnej univerzite F. Liszta v Budapešti (2002), venuje sa tiež prednáškovej činnosti. Je pozývaný ako člen porôt mnohých medzinárodných klavírnych súťaží – Medzinárodná súťaž Bedřicha Smetanu v Hradci Králové (1988, 1990), Medzinárodná súťaž Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave (1990, 1993, 1996, 1999), súťaž Johannesa Brahmsa v Pörtschachu (1994 Rakúsko), súťaž Piano Schwaningen v Nórsku (1996), Medzinárodná súťaž Ferenca Liszta v Budapešti (1996, 2001) a súťaž Fryderyka Chopina v Mariánskych Lázňach (1997).

„Lapšanský je medzinárodne uznávaným umelcom. Patrí nielen k špičke klavírneho, ale aj celého slovenského interpretačného umenia. Jeho osobnosť charakterizujú cieľavedomosť, húževnatá pracovitosť, úsilie dosiahnuť ideál dokonalosti. Dospel k rovnováhe medzi hlbokou emocionalitou – od krehkej poetickej meditácie cez širokú paletu odtienkov až po hutné, dramatické, vždy kultivovane znejúce kovové vrcholy – a dôkladne zváženým smerovaním sugestívne vyznievajúcich línií. Citlivým muzikantstvom, rozsiahlou a dlhoročnou praxou si osvojil zásadu čo najdokonalejšie sa prispôsobiť cíteniu svojich hudobných partnerov, ich koncepcii, v detailoch dychu fráz, v artikulácii, agogike, v budovaní línií. Svojou bohatou činnosťou v oblasti komornej hudby dospel k mimoriadnej pohotovosti, čo sa prejavuje o. i. aj na úrovni záskokov, pred ktoré ho neraz stavia koncertná prax.“

(Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 83.)

V roku 2015 získal Cenu ministra kultúry SR za výnimočný prínos v oblasti hudby - “za celoživotné majstrovstvo na poli klavírnej interpretácie, reprezentáciu slovenského interpretačného umenia na Slovensku i v zahraničí, uvádzanie slovenskej tvorby doma aj v zahraničí, za pozdvihnutie interpretačnej a reprezentačnej úrovne Slovenskej filharmónie, ako aj za úspešnú organizátorskú a pedagogickú činnosť.”