Sk

En
Hudobné centrum

  • 1960 – 1964

    Konzervatórium v Košiciach (klavír – Mária Mašíková-Hemerková, husle – František Vodička)

  • 1964 – 1970

    VŠMU (klavír – Rudolf Macudziński)

  • 1966 – 1968

    štátne štipendium na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta v Budapešti (klavír – Tibor Erkel)

  • 1974 – 1976

    VŠMU, postgraduálne štúdium (klavír – Viktor Ivanovič Nosov)

  • 1971 – 1972

    štipendista Slovenského hudobného fondu

  • 1976 – 1978

    umelecká ašpirantúra na VŠMU (klavír – Eva Fischerová)

  • 1986

    štúdium vysokoškolskej pedagogiky na Ústave rozvoja vysokých škôl SSR v Bratislave

  • 1975 – 1978

    člen súboru Trio Istropolitanum (Cyril Studýnka, vn, Richard Vandra, vc)

  • 1981 – 1992

    sólista Štátnej filharmónie Košice

  •  

  • pedagogická činnosť:

  • 1971 – 1972

    externý pedagóg a 1972 – 1976 odborný asistent na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave

  • 1978 – 1980

    hosťujúci pedagóg na Higher Institute of Musik v Kuvajte

  • od 1981

    klavírny pedagóg a pedagóg interpretačného seminára, dejín a literatúry klavíra na VŠMU v Bratislave (1981 – 1985 tajomník Katedry klávesových nástrojov, 1991 – 1997 prodekan, 1998 – 2000 dekan HTF, 1990 docent, 1997 profesor)

  • 1994 – 1995

    lektor medzinárodných letných kurzov agentúry Slovkoncert a 1997 seminára pre účastníkov z Japonska

  • od 2000

    profesor a garant študijného odboru hudobná výchova na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

  • 1998 –1999

    lektor majstrovských kurzov v Južnej Kórei (Pusan)

  • –

     pravidelný člen a predseda medzinárodných interpretačných súťažných porôt: Medzinárodná súťaž mladých klaviristov v Košiciach, Medzinárodná súťaž O cenu Beethovenovho Hradca, Amadeus v Brne, Pro Bohemia v Ostrave

  • 1993

    podpredseda komisie Medzinárodnej tribúny mladých interpretov (UNESCO) v Bratislave

Stanislav Zamborský sa predstavil na mnohých domácich festivaloch (Bratislavské hudobné slávnosti, Prehliadka mladých slovenských klaviristov v Piešťanoch, Prehliadka mladých koncertných umelcov v Trenčianskych Tepliciach, Košická hudobná jar, Piešťanský festival, Hudobné letá v Trenčianskych Tepliciach a v Bardejove) ako aj na Mladom pódiu v Karlových Varoch a na Flámskom festivale v Antverpách. Spoluúčinkoval so všetkými slovenskými a niektorými českými telesami (Gottwaldovská filharmónia, Moravská filharmónia Olomouc, Ostravská filharmónia) pod taktovkou dirigentov slovenských, českých (Zdeněk Bílek, Ondrej Lenárd, Ladislav Slovák, Ľudovít Rajter, Róbert Stankovský, Bohdan Warchal, Richard Zimmer, Petr Altrichter, Stanislav Macura a i.) a zahraničných (Miquel Graca Maur, Theodor Guschlbauer, Emin Chačaturian, Djura Jakšič, Ken Ičiro Kobajaši, Günter Neuhold, Petti Pekkannen a i.).

V oblasti komornej hudby spolupracoval s huslistami Jelou Špitkovou, Quidom Hölblingom, Viktorom Šimčiskom, Ivanom Ženatým, ďalej s violončelistom Richardom Vandrom a partnermi v štvorručnej hre na klavíri – s Pavlom Kováčom či dcérou Zuzanou. Koncertoval v európskych štátoch (v Nemecku, Bulharsku, Poľsku, býv. ZSSR, v Taliansku, Francúzsku, Švédsku, Španielsku, Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku) v Kuvajte, v Izraeli, na Kube a v Južnej Kórei. Realizoval rad nahrávok pre vydavateľsvo OPUS, Arietta, Donau, pre bývalý Československý rozhlas a Československú televíziu, ďalej pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu a pre Radio Suisse Romande.

Významnou súčasťou Zamborského vkladu do slovenskej hudobnej kultúry bola jeho pedagogická činnosť.

 

„ ... jeho temperamentu je najbližší romantizmus a súčasná hudba. V nich môže uplatniť plne svoj ideál impulzívneho, výbušného zmocnenia sa hudby a jej citového prežitia. Cudzia mu je bezduchá presnosť, či odstup od hraného diela“ píše Igor Podracký v roku 1975 o mladom klaviristovi. Vladimír Čížik poznamenáva na margo recitálu v rámci BHS 1984: „... Delikátna zvuková kultúra, prirodzená spevnosť, ale aj napätia línií s výrazným fantazijným vkladom charakterizovali osobitosť Zamborského Mozarta takto: „ ... pre túto koncepciu je príznačná väčšia zvukovosť, priamočiarosť, snaha zbaviť sa drobného pohrávania sa s detailom, ozdobou, či frázou. Zamborský sa teda hlási k zvučnému, spevnému Mozartovi...“ (Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 156-160.)

x