Milan Telecký

"Telecký je kľúčovou osobnosťou slovenskej interpretácie v oblasti violy. Je typom húževnatého, ambiciózneho umelca, ktorý neustále obohacuje všetky zložky svojho repertoáru, čo mu umožňuje držať krok so stále stúpajúcimi nárokmi violovej interpretácie. Doménou jeho prejavu je sugestívne modelovanie lyricko-meditatívnych úsekov. Sústavným zdokonaľovaním svojej techniky sa stal veľmi pohotovým inštrumentalistom, a tak sa mohol plne sústrediť na pochopenie filozofickej podstaty aj výrazovo najnáročnejších diel. V tomto zmysle jedným z vrcholov jeho kreácií bolo naštudovanie Šostakovičovej Sonáty op. 147, ktorá vyšla na gramoplatni. Táto nahrávka je porovnateľná s nahrávkami medzinárodne uznávaných interpretačných osobností. Telecký má však zmysel aj pre živšie náladové okruhy, ktoré prezentujú jeho tvorivý temperament. Rokmi praxe získal jedinečný muzikantský nadhľad. Darí sa mu tak stmeľovať i pri výraznejšom agogickom vlnení širšie plochy a potom im vtláčať punc neopakovateľnej logiky, presvedčivosti a spontaneity. Svoj príznačný zmysel pre detail využíva pri odkrývaní, podčiarkovaní a napokon vychutnávaní meniacich sa náladových situácií zakódovaných do partitúry." (Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 161-166.)

Popri kontinuálnom orchestrálnom pôsobení sa oblasťou záujmu Milana Teleckého stala komorná hudba, neskôr rozšírená o oblasť sólistickej hry. Profesionálnu dráhu orchestrálneho hráča začal vo Vojenskom umeleckom súbore, kde bol v rokoch 1954 – 1957 koncertným majstrom skupiny huslí. Pokračoval ako huslista v skupine prímov SF v období rokov 1957 – 1960 a od roku 1960 bol vedúcim skupiny a sólovým violistom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave.

Významnú kapitolu predstavovalo Teleckého pôsobenie v legendárnom Slovenskom kvartete na poste violistu, a to od jeho založenia v roku 1957 až do roku 1987. Kvarteto (spočiatku pod menom Bratislavské) si svojou vynikajúcou umeleckou vyspelosťou, dôkladnou technickou prepracovanosťou a jedinečnou súhrou čoskoro vydobylo popredné miesto popri ďalších vynikajúcich súboroch tohto obsadenia v bývalom Československu a od polovice 60. rokov sa presadilo aj v zahraničí.

Od roku 1967 spolupracoval so súborom Bratislavskí komorní sólisti, ktorý založil a viedol primárius Slovenského kvarteta Aladár Móži. Telecký ako sólista spolupracoval so SOČR (dnešný SOSRo), s Bratislavským komorným združením, Košickým komorným orchestrom, so SF, ŠF Košice i so Štátnou filharmóniou Sofia. Spoluúčinkoval pod taktovkami dirigentov: Otakar Trhlík, Petr Altrichter, Bystrík Režucha, Ondrej Lenárd, Richard Zimmer, Jerzy Swoboda a i. Jeho komornými partnermi boli huslisti Aladár Móži, Viktor Šimčisko, Alžbeta Plaskurová, Milan Tedla, Alojz Nemec, violista Ján Cút, violončelisti František Tannenberger, Juraj Alexander, Viliam Šaray, Josef Sikora, kontrabasisti Albert Schoefer, Radoslav Šašina, flautisti Miloš Jurkovič, Vladislav a Juraj Brunnerovci, hráči na lesnom rohu Ján Vondra, Peter Sivanič, harfistka Kristína Nováková a ďalší. V oblasti klavírnej spolupráce bola jeho stálou partnerkou Helena Gáfforová, účinkoval tiež s Mariánom Lapšanským, Ivanom Gajanom a Lýdiou Majlingovou.

Predstavil sa na hudobných festivaloch či už ako sólista alebo komorný hráč (najmä so Slovenským kvartetom) v Štokholme (1962), Locarne (1967), na Pražskej jari (1972), Wienner Feste (1991) a opakovane na prehliadkach tvorby, koncertného umenia na Slovensku i v zahraničí. Realizoval mnoho nahrávok pre Slovenský rozhlas a televíziu, ako aj na zvukové nosiče.