Jindřich Pazdera

V rodine s českými hudobnými tradíciami sa hudobný talent Jindřicha Pazderu prejavil už v útlom detstve. Po ukončení štúdia rozvinul bohatú koncertnú aktivitu. Významnou mierou sa zaslúžil o vznik a umelecké formovanie súboru Mladí bratislavskí sólisti (1984, neskôr premenovaný na Komorní sólisti Bratislava), kde niekoľko rokov pôsobil ako dirigent a umelecký vedúci. Účinkoval aj v súbore Pro Arte Musica Bratislava, a to až do jeho zániku v roku 1990. V rokoch 1989 - 1990 bol sólistom ŠKO Žilina. Po presídlení do Prahy rozšíril svoje koncertné aktivity v oblasti komornej hudby v Bohemia triu (1992 - 2004), s ktorým uskutočnil početné zahraničné vystúpenia. V rokoch 1995 - 2000 bol sólistom komorného orchestra Solisti di Praga, od roku 2001 primáriom v Stamicovom kvartete. Tento súbor sa predstavil na turné v USA, Japonsku, vo Veľkej Británii, Nemecku a ďalších európskych krajinách. Teleso sa do povedomia poslucháčov v Prahe zapísalo vlastným koncertným cyklom v rámci festivalu Euroart Festival (v spolupráci s HAMU) pod názvom Stamicovo kvarteto a hosté. Od októbra do mája uskutočňujú spoločné koncerty s významnými komornými telesami v najznámejších pražských koncertných sieňach. Pazdera bol sólistom aj švajčiarskeho súboru Masterplayers (1986), s ktorým spoločne podnikli turné v USA. V roku 1993 koncertoval v Japonsku, o rok neskôr v Južnej Kórei. Pazdera vystupoval s mnohými významnými orchestrami, naďalej si však udržiava umelecké kontakty so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Ich spolupráca sa datuje od spoločného účinkovania v Španielsku v roku 1980. Nahrali spolu CD platňu a vystúpili okrem iného aj v Nemecku a v Belgicku . V Českom aj Slovenskom rozhlase, a takisto v televízii, má Pazdera celý rad sólových nahrávok. Jeho zásluhou vznikla nahrávka Mozartovej Koncertantnej symfónie pre tri sláčikové nástroje (vn, vl, vc) a orchester. Pazdera na základe rukopisných fragmentov toto dielo zrekonštruoval a svoju verziu ponúkol ako svetovú premiéru v koncertnom prevedení aj na CD platni (1991).

Umelecky spolupracoval s klavírnymi partnermi Václavom Máchom, Stanislavom Boguniom a Izumi Shimurom; na Slovensku účinkoval s Ľudovítom Marcingerom, Marianom Lapšanským, Milanom Ivanom, Cyrilom Dianovským. V Českej republike koncertuje v rámci komorného cyklu Českej filharmónie. Sólisticky spolupracoval s orchestrami: SF, SOSR, ŠF, Košice, ŠKO Žilina, SOČR Praha, Budapeštiansky symfonický orchester, Thuringen Sinfonieorchester, Filharmonický orchester Sankt Peterburg, Seoul Philharmonic Orchestra, Solisti di Praga. Na koncertnom pódiu sa stretol s dirigentmi Zdeňkom Bílkom, Ondrejom Lenárdom, Josefom Koutníkom, Josepom Helperinom, Carlom Mellesom, Petrom Lückerom, Liborom Peškom či Otakarom Trhlíkom. Doposiaľ uskutočnil vyše 1400 sólových koncertov v mnohých krajinách Európy. USA, Južnej Kórey a Japonska. Mnohokrát vystupoval vo významných koncertných sálach, napríklad v mníchovskej a sanktpeterburskej filharmónii, v Auditorio Nacional v Barcelone, Wigmore Hall v Londýne, Izumi Hall v Osake a Kioi Hall v Tokiu a tiež na Kube. Z festivalov spomeňme aspoň Pražskú jar, Interfórum Keszthélyi, Kyjevskú hudobnú jeseň, Boksagol festival Soul, Vlaanderen Festival v Belgicku, Fayence festival vo Francúzsku, Vlaanderen Haydn-Bienale v Belgicku (2004). Ročne uskutoční asi 100 koncertov, popri tom nahral päť vlastných CD a na mnohých ďalších spoluúčinkoval. V Slovenskom rozhlase realizoval nahrávku kompletného diela Franza Schuberta (2001 - 2003).

Popri koncertných aktivitách sa Pazdera intenzívne venuje i pedagogickej činnosti. Najprv pôsobil na ĽŠU na Exnárovej ulici v Bratislave (1979 - 1983), neskôr na bratislavskom Konzervatóriu (1983 – 1995, od 1984 do 1989 aj ako vedúci strunového oddelenia) a na VŠMU (1989 - 1995). Ako pedagóg Konzervatória v Bratislave o. i. založil v roku 1984 komorný orchester Komorní sólisti Bratislava, ktorý ako úspešné teleso viedol do roku 1997. Vzhľadom na pedagogické pôsobenie na pražskej AMU (od 1991; od 1996 - docent husľovej hry) a na Konzervatóriu v Prahe (od 1993) sa v roku 1993 natrvalo presťahoval do Prahy. Tu učí, nahráva, koncertuje ale koncertne a pedagogicky sa naďalej angažuje i na Slovensku. Od roku 1993 vedie Husľové dielne v rodnej Žiline, ktoré pripomínajú „otvorené hodiny” ruských hudobných učilíšť. V apríli 2004 sa uskutočnil už jubilejný 10. ročník Husľových dielní určených huslistom z celého Slovenska.

Pre potreby praxe napísal, vydal (alebo preložil) niekoľko teoretických metodických publikácií. Na podnet Českej hudobnej spoločnosti inicioval vznik Mezinárodných letných kurzov pre mladých huslistov (1987). Kurzy sa uskutočňujú v Písku (začiatok júla), Pazdera tam pôsobí ako lektor, aj ako koncertný umelec. Súčasťou Pazderovho pedagogického profilu je časté hosťovanie na majstrovských kurzoch doma a v zahraničí. Medzi jeho úspešnými žiakmi, ktorí získali významné ocenenia na súťažiach doma aj v zahraničí, je veľa známych mien, zo slovenských menujme aspoň Veroniku Peškovú-Jarůškovú. Jindřich Pazdera je držiteľom Ceny Frica Kafendu za hudobnú interpretáciu a v rokoch 1990 - 1992 bol členom Slovenského parlamentu v oblasti kultúry.    

„Typickou črtou Pazderovho interpretačného umenia je všestrannosť v oblasti sólovej aj komornej hry. Pôsobením v kvartetovej zostave sa cizeluje jeho vyjadrovací aparát. Umelec má v repertoári vyše 30 veľkých husľových koncertov a bohatú ponuku sólových recitálov. Je mimoriadne precízny, bezpečne sa pohybuje v barokovej, klasicistickej i romantickej výrazovej polohe, zároveň mu nie je cudzia ani súčasná tvorba. Z jeho hry vyžaruje kultivovaná tónová kultúra, cit pre rytmus a čistý tón, zmysel pre štýlové nuansy a dramatické pointovanie skladieb veľkých rozmerov. Do každého vystúpenia dáva maximum, o čom svedčia početné recenzie, v ktorých obdivujú Pazderovu technickú pripravenosť a výrazové bohatstvo.“ (Slovník slovenského interpretačného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 118-123.)